Alfonz Mucha - Bozk jari

(1860 - 1939)
Dátum narodenia: 24.6.1860
Miesto narodenia: Ivančice

Alfonz Mucha sa narodil 24. júna 1860 v Ivančiciach, zomrel 24. júna 1939 v Prahe. Ako maliar bez profesionálneho školenia nastúpil okolo 1880 do maliarskych dielní divadelných dekorácií viedenskej firmy Kautsky-Brioschi-Burghart. 1881-1882 pôsobil na Morave u grófa Khuena, pre ktorého vyzdobil jedáleň zámku v Hrušovanoch. 1883-1885 pracoval na jeho zámku Gandegg pri Bolzane. Od 1885 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. 1887 odchádza do Paríža, kde približne rok študuje na Académie Julian. Od 1888 výtvarník v slobodnom povolaní, živí sa ilustráciami pre parížske nakladateľstvá a časopisy. Otvára si vlastnú školu v ulici Grand Chaumiére. 1900 sa zúčastňuje prípravy svetovej výstavy v Paríži. 1902 doprevádza A. Rodina pri jeho českej ceste. 1904 prvá cesta do USA, striedavo pôsobí v Amerike a v Paríži. V USA bol činný aj ako pedagóg. 1910 sa vracia do Prahy. Súčasné obchodné renomé Alfonza Muchu je jednoznačné. Českou i svetovou umeleckou históriou je už dávnejšie považovaný za jednu z najpríznačnejších osobností internacionálneho secesného umenia, pre ktoré v Paríži okolo 1900 vznikol názov "Le styl Mucha". Muchovo umenie vyjadrovalo celkom bezprostredne problematiku dvoch umeleckých epoch. Bolo zároveň vyvrcholením akademického maliarstva a jeho snáh o naturalistický prepis skutočnosti i úsilia o redukovanú maliarsku štruktúru, založenú na štylizácii a ornamente. Mucha súčasne ukončuje vývin salónneho maliarstva 19. storočia a otvára cestu masového výtvarného prejavu. Jeho vrcholné práce sa vyjadrujú esoterickou filozofiou i prostredníctvom citovo komunikatívnych, všeobecne zrozumiteľných ikonických symbolov. Spojením prvkov českého umenia s jeho sklonmi k lyričnosti i dobovým príklonom k ľudovému umeniu a parížskej výtvarnej kultúry konca storočia našiel Alfonz Mucha unikátne umelecké vyjadrenie.Po roku1900 zaznamenávame postupné doznievanie umelcovej secesno-symbolickej invencie. Istým medzníkom sú návrhy pre parížsku svetovú výstavu 1900 (projekt stavby pavilónu človeka, maliarska výzdoba pavilónu Bosny a Hercegoviny). V Muchovej maliarskej tvorbe sa opätovne presadzuje popisnosť, úsilie o priamočiaru výpovednú hodnotu, návrat k ideám a mýtom histórie človeka a národa. Po návrate do Čiech (1910) sa sústredil na monumentálny cyklus "Slovanská epopej" pozostávajúci napokon z dvadsiatich nadrozmerných obrazov. Grafický design posledného Muchovho obdobia (plagáty, známky, bankovky), využíva pri zachovaní charakteristickej obrysovej línie predovšetkým účinnosť naturalistického detailu, zdielnosti námetu, nedosahuje však už kvalít Muchových prác z okolia 1900. Z literatúry: Alphonse Mucha et son oeuvre. La Plume, Paríž 1897; Mucha, J.: Aplhonse Mucha the Master of Art Nouveau. Praha 1967; Mucha, J.: Kankán se svatožáří. Praha 1969. Kotalík, J.: Česká secese. Kat. výstavy NG Praha. Hluboká n. Vltavou 1966; Mráz, B., Mrázová, M.: Secese. Praha 1971; Wittlich, P.: Česká secese. Praha 1982.