Ján Kupecký - Pán z Mikulova

(1667 - 1740)
Dátum narodenia: 1667
Miesto narodenia: Pezinok

Známy barokový maliar Ján Kupecký sa narodil v roku 1667 v Pezinku. Zomrel 16.júla 1740. Pochádzal z chudobnej tkáčskej rodiny, ktorá sa do Pezinka prisťahovala z Mladej Boleslavi, pretože tu bola prenasledovaná pre svoje náboženské presvedčenie. Najprv sa učil za tkáča v otcovej dielni v Pezinku, ako pätnásťročný chlapec odišiel do Holíča. V rokoch 1683 – 85 bol učňom švajčiarskeho maliara Benedikta Clausa vo Viedni. Potom pôsobil v Benátkach a neskôr v Ríme ako kopista a súčasne sa zdokonaľoval v maliarskom umení na rímskej akadémii s podporou Matthiasa Füessliho a poľského kniežaťa Alexandra B. Sobieskeho. Okolo roku 1700 sa osamostatnil a mal vlastný ateliér. V Taliansku žil 22 rokov, no o jeho pôsobení tu sa vie pomerne málo.
Do Viedne sa vrátil na pozvanie grófa Lichtensteina v roku 1709. Švajčiar J. C. Fussli, súčasník maliara a autor jeho biografie, ho spomína ako protestanta, pomerne izolovaného v katolíckom milieu Viedne. Maľoval podobizne bohatej šľachty, kráľov a cisárov. V roku 1711 bol maľovať v Karlových Varoch portrét ruského cára Petra Veľkého na jeho žiadosť, v Drážďanoch zase saského kurfista a poľského kráľa Augusta III. a tiež v Prahe niekoľko portrétov Wussinovej rodiny. So Slovenskom obnovil kontakty pravdepodobne v r. 1715-20, keď vznikli obrazy so slovenskými námetmi, zaznamenané Jánom Kollárom. Namaľoval portrét Mateja Bela, slovenských pastierov pri ohni a svoju matku v západoslovenskom kroji.
Ponúkané miesto dvorného maliara vo Viedni neprijal a pred rekatolizačným tlakom odišiel do Norimbergu. Tu vyvíjal intenzívnu činnosť, maľoval významné osobnosti mesta a okolia, ctený a obklopený žiakmi, rytcami. Kupeckého diela sa nachádzajú v mnohých svetových galériách, v Paríži, Ríme, Miláne, Viedni, Norimbergu, Drážďanoch, Moskve, Leningrade, Budapešti a i. Zomrel v Norimbergu a tam je aj pochovaný vedľa svojho milovaného syna, ktorý zomrel vo veku 17 rokov. Ulica, na ktorej v Pezinku dodnes stojí Kupeckého rodný dom, je pomenovaná podľa neho. Kupecký patrí medzi najvýznamnejších tvorcov stredoeurópskeho baroka. Vytvoril vyše 400 obrazov, z ktorých sú mnohé nezvestné. Hodnotu a závažnosť jeho obrazov dokumentuje aj 258 rytín, vyhotovených podľa nich. Dnes ich zostalo v svetových galériách iba 160. Orientoval sa prevažne na portrétnu maľbu. Dokázal vynikajúco syntetizovať vplyvy z talianskeho prostredia, kde poznal umenie G. Reniho, G. Guercina, A. Correggia s caravaggiovským realizmom, holandskou žánrovou maľbou a dvorsky orientovanou portrétnou tvorbou v duchu H. Rigauda, M. Largilliéra a A. van Dycka. Patrí k vynikajúcim zobrazovateľom ľudskej osobnosti a jej duševných hnutí v psychologizujúcom portréte. Najmenej je známa umelecké tvorba Kupeckého z dlhoročného talianskeho pobytu. Jediné zaručené autentické dielo na Slovensku je Portrét muža (autoportrét) z r. 1690, dodatočne označený r. 1709. Nachádza sa v zbierkach SNG v Bratislave. Z viedenského obdobia pochádzajú portréty cisárov Jozefa I. a Karola VI., princa Eugena Savojského, ruského cára Petra I. Veľkého, ktorého spodobnil v Karlových Varoch. Bohaté dielo z tohto obdobia obsahuje aj portréty jeho rodiny, priateľov a autoportréty, ktorých poznáme 17. V tom čase vznikla podobizeň slovenského učenca, historika Mateja Bela, známa vo viacerých variantoch. Poslednú etapu života v Norimbergu, kde bol uznávaným umelcom s početnými žiakmi a nasledovateľmi, vyplnil prácou na mnohých portrétnych objednávkach. Ešte počas umelcovho života sa popularizovalo jeho dielo prostredníctvom grafických listov, vyhotovených podľa obrazov. Jeho obrazy sú v mnohých štátnych i privátnych umeleckých zbierkach – v Anglicku, Dánsku, Čechách, Francúzsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku, Rusku, na Slovensku, vo Švajčiarsku a v Taliansku.