Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Sledujte nás
Jozef Kostka - Sediaca žena
Jesenná aukcia výtvarných diel a starožitností - nedeľa 07.10.2007
| Číslo položky: | 6976 |
| Koniec aukcie: | 05.10.2007 22:00:00 |
| Vyvolávacia cena kus: | Ukáž cenu |
| Vydražené za: | Ukáž cenu |
Popis:
- Poradové číslo: 19
- Rok: 1941
- Technika: grafický list 4/12 č. 99/500
- Rozmery: 38 x 28 cm
- Značenie: dole
- Odhadovaná cena: Ukáž cenu
- Vydražené za: Ukáž cenu
Určenie vyvolávacej ceny:
Vyvolávacia cena diela môže byť stanovená na základe priamej ponuky zo sály, telefonicky alebo písomným limitom.
Náčrtník výtvarných prác umelcov z rokov 1940-43 vydala Matica slovenská v 500ručne číslovaných exemplároch.Tento náčrtník s 12 grafickými listami akad.sochára Jozefa Kostku vyšiel v roku 1944 pod poradovým číslom 99.
| Zákazník: | Dátum a čas: | Cena: |
Autorove diela:
Jozef Kostka
Zobraziť signatúry
(1912-1997)
Dátum narodenia: 29.1.1912
Miesto narodenia: Stupava
Jozef Kostka sa narodil 29. 1. 1912 v Stupave, zomrel roku 1997. Je to známy slovenský sochár. Bol profesorom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Je potomkom známeho rodu slovenských džbankárov, následník svojho strýka - Ferdiša Kostku. Vyštudoval na UPŠ v Prahe u prof. Dvořáka Karola. Absolvoval študijné cesty do Drážďan, Viedne a Paríža, kde strávil jeden rok na École des Beaux Arts. V rokoch 1937-1938 pôsobil v Prahe v niekoľkých sochárskych dielňach, potom tvoril doma v Mariánke. Od roku 1940 žil v Bratislave, v roku 1943 získal docentúru na VŠT. Viedol tam ústav modelovania. Podnety k tvorbe často čerpal z antických predlôh a neskôr aj z barokových diel.