Mihály Munkácsy - Dom nárekov

(1844-1900)
Dátum narodenia: 1844
Miesto narodenia: Mukačevo (UA)

Mihály Munkácsy (vlastným menom Mihály Lieb) sa narodil v roku 1844 v Mukačeve na Ukrajine, zomrel v roku 1900 v Endenichu v Nemecku.

Po štúdiu u E. Szamossyho, Munkácsy odchádza do Pešti. S pomocou krajinára A. Ligetiho získava štátne štipendium, ktorým mu je umožnené štúdium v zahraničí. V roku 1865 študuje na Viedenskej akadémii pod vedením K. Rahla. V roku 1866 odchádza študovať na Mníchovskú akadémiu a v tom istom roku sa sťahuje do Düsseldorfu, aby študoval u L. Knaussa. V roku 1867 cestuje do Paríža na Svetovú výstavu. Po tejto ceste sa jeho štýl stal oveľa voľnejším, so širšími ťahmi štetca a tónovanými farebnými schémami. Munkácsy svoje prvé majstrovské dielo namaľoval v roku 1869 (Posledný deň odsúdenca), ktoré bolo nadšene prijaté. Tento obraz bol ocenený zlatou medailou na Parížskom salóne v roku 1870. Ch. Sedelmeyer chcel od Munkácsyho, aby maľoval rozsiahle plátna, ktoré by vystavoval on sám. Dohodli sa, že najlepšie sú výjavy z Biblie. V roku 1882 namaľoval Munkácsy Krista pred Pilátom, nasledovala Golgota (1884) a trilógia bola uzavretá obrazom Ecce homo (1896). Tieto obrovské obrazy boli vystavované v mnohých európskych mestách a v USA. Všetky tri obrazy kúpil americký milionár J. Wanamaker. V roku 1878 namaľoval historický obraz Slepý Milton a Stratený raj, ktorý sa stal novým míľnikom v jeho tvorbe. Obraz bol zakúpený do Rakúska obchodníkom s umením Ch. Sedelmeyerem, ktorý Munkácsymu ponúkol kontrakt na 10 rokov. Týmto sa stal z Munkácsyho zámožný muž a s konečnou platnosťou upevnil svoje členstvo v parížskom umeleckom svete. Od düsseldorfských žánrových maliarov prevzal znázorňovanie rozdielnych emócií postáv a ich umiestnenie do skupín. Na konci 70-tych rokov 19. storočia pracoval v Barbizone, spoločne so svojím priateľom, maliarom krajiniek - L. Paálom. Tam maľoval svieže, sýto farebné krajiny. Munkácsy sa stal okamžite slávnym a rozhodol sa presťahovať do Paríža. Skorá Munkácsyho tvorba je charakteristická scénami prevažne z denného života sedliakov a chudoby. V nasledujúcich rokoch sa viac sústredil na maľovanie krajín, do ktorých umiestňoval svoje postavy. Dnes je možné tieto diela vidieť v maďarskom Debrecíne. Munkácsy neopustil žánrovú maľbu, zmenila sa však technika. V roku 1880 namaľoval mnoho takzvaných jedálenských obrazov - scény sú umiestnené do bohato vybavených izieb v domovoch zámožných ľudí. Tieto obrazy si získali vysokú popularitu a predávali sa za vysoké ceny. Okrem týchto objektov pokračoval v maľovaní vidieckych scén a pozoruhodných krajín, ktoré silne evokujú emócie. V súkromnom živote bol Munkácsy precitlivený človek, ktorý si stále nebol sám sebou istý a potreboval uisťovanie o svojom talente. Po roku 1890 jeho depresia prerástla vo vážne psychické ochorenie, umocnené pravdepodobne syfilisom, ktorým sa nakazil v mladosti. Jeho posledné obrazy sú nepokojné a niekedy až excentrické (Svedok kvetín, 1896). Zomrel v psychiatrickej liečebni.
( Z Literatúry: KRAJŇÁK, J.: DARTE A MALIARI „VÝCHODU“. DARTE Aukčná spoločnosť s.r.o. , N.Hrušov 2012, s. 172).