František Podolay - Pri jazierku

JARNÁ AUKCIA VÝTVARNÉHO UMENIA DARTE - 24.3.2013

Máte nejaké otázky?
KONTAKT
Máte obraz od František Podolay?
Vyžiadajte si bezplatné odborné ohodnotenie diela súdnym znalcom Aukčnej spoločnosti DARTE. Posudzujeme jednotlivé diela aj celé zbierky. Umelecké dielo podobné tomuto vieme odkúpiť, ponúknuť v aukcii alebo zaradiť do predaja v našej galérii.
POŽIADAŤ O BEZPLATNÉ OHODNOTENIE
Číslo položky: 37766
Koniec aukcie: 22.03.2013 12:00:00
Vyvolávacia cena kus: Ukáž cenu
Vydražené za: Ukáž cenu
Popis:
  • Poradové číslo: 193
  • Technika: olej na plátne
  • Rozmery: 49 x 69,5 cm
  • Značenie: vpravo dole
  • Odhadovaná cena: Ukáž cenu
  • Vydražené za: Ukáž cenu

Zákazník: Dátum a čas: Cena:
František Podolay
Zobraziť signatúry

(1905-1958)
Dátum narodenia: 27.5.1905
Miesto narodenia: Slopna

František V. Podolay sa narodil 27. mája 1905 v Slopnej, okres Považská Bystrica, v učiteľskej rodine. Mal pohnutý život od detstva. Ako štvorročný dostal šarlach, ktorý mu spôsobil poruchu sluchu a do dvadsiateho roku skoro nepočul, čo mu robilo veľké ťažkosti pri učení. Túžba po maliarstve sa prejavila u Podolayho už počas štúdia na meštianskej škole v Bánovciach nad Bebravou, kde jeho výtvarné vlohy podporoval profesor Hlaváč a jeho zásluhou sa začal intenzívnejšie zaujímať o maliarstvo. Pol roka navštevoval (v roku 1921) ateliér akademického maliara Františka Foltýna v Bánovciach nad Bebravou, kde sa rozhodol stať sa maliarom. Otec však nemal dosť finančných prostriedkov, aby ho dal odborne vzdela, preto ho dal do učenia na dekoratívne maliarske remeslo. V roku 1922 nastúpil ako učeň u firmy Holay v Topoľčanoch, odkiaľ však pre zlé zaobchádzanie majiteľa ušiel do Bánoviec nad Bebravou k maliarovi izieb Bohumilovi Homolcovi, kde dostal aj v roku 1924 tovarišský list. Po vyučení odišiel v roku 1925 pracovať do Viedne, kde vo voľnom čase navštevoval múzeá a galérie a na Akadémii výtvarných umení večerné kurzy kreslenia a maľovania. Vo Viedni pobudol štyri roky, zdokonalil sa v maliarstve natoľko, že sa v roku 1930 prihlásil na Akadémiu výtvarných umení do Budapešti, kde bol prijatý do špeciálky profesora Júliusa Rudnayho, ktorý si Podolaya veľmi obľúbil a mal zároveň aj veľký vplyv na celú jeho výtvarnú tvorbu. Prvé roky sa mu ako Slovákovi študovalo veľmi ťažko. Nedostal štipendium ani internát, musel si popri štúdiu zarábať na živobytie. V posledných dvoch ročníkoch sa mu finančné podmienky zlepšili, pretože začal pracovať v užitej grafike, v ktorej získal aj niekoľko cien počas štúdia v súťažiach. Po ukončení akadémie, v roku 1934, sa vrátil na Slovensko a býval striedavo v Trenčianskych Tepliciach a v Nitre, kde usporiadal niekoľko samostatných výstav a zároveň viedol určitý čas aj kurz kreslenia a maľovania pre začiatočníkov a pokročilých. V roku 1935 sa stal členom Umeleckej besedy slovenskej, s ktorou potom vystavoval pravidelne až do jej zániku. Do roku 1939 pracoval ako samostatný výtvarník, venujúc sa výlučne maľbe. V tomto roku ho finančné pomery donútili vstúpiť do zamestnania - odišiel ako profesor kreslenia na Gymnázium v Michalovciach, kde pôsobil do roku 1941, vyvíjajúc tu bohatú výtvarnú činnosť (usporiadal niekoľko výstav vlastných prác i prác študentov). Pedagogické povolanie ho bavilo, ale zaberalo mu mnoho času, takže sa k tvorbe dostával iba počas prázdnin a po večeroch. V roku 1942 sa rozhodol zanechať profesorské miesto a odišiel do Bratislavy natrvalo. Zriadil si tu dekoratívny reklamný podnik propagačnej a užitej grafiky, ktorý viedol aj po oslobodení až do roku 1949. V roku 1944 pri bombardovaní Bratislavy zasiahla bomba jeho ateliér - vtedy sa zničila veľká časť jeho staršej tvorby. Po oslobodení sa stal členom spolku S. V. U. Bohúň a po februári 1948 členom SSVU, na ktorého výstavách sa pravidelne zúčastňoval až do svojej smrti 13. februára 1958.
Podolay vstúpil do slovenského výtvarného života začiatkom 30.-tych rokov. Celkovou orientáciou svojej tvorby nadviazal v podstate na program zakladateľskej generácie slovenských maliarov, ktorých monumentalizovanie slovenskej krajiny a heroizovanie vidieckeho človeka bolo hlavným krédom. Vo svojej tvorbe však nevybočuje zo zásad opisno-realistickeho a dokumentárno-reportážneho názoru na funkciu výtvarného prejavu. Neprekračuje rámec tradicionalizmu 19. storočia, naopak je jeho priamym pokračovateľom ako mnoho jeho vrstovníkov. HIási sa k princípom verného odrážania skutočnosti, rešpektujúc pritom i štýlové príbuznosti školsko-študijného základu, ktorý si osvojil na akadémii u prof. Rudnayho. Vo svojej tvorbe sa ani nepokúša o experimentovanie a sú mu cudzie i vplyvy súčasnej svetovej moderny. Uspokojuje sa v podstate s tým, čo získal na škole.
Zomrel neočakávane ako 53-ročný, kedy, vďaka svojim tvorivým a organizačným vlastnostiam, mohol vytvoriť ešte nejedno hodnotné dielo a takto obohatiť slovenské výtvarné umenie. Zdroj foto.: osobnosti.sk