Jozef Fedora - V jeseni

(1910 - 1975)
Dátum narodenia: 8.3.1910
Miesto narodenia: Dolné Kočkovce

Maliar Jozef Fedora sa narodil v roku 8.3.1910 v Dolných Kočkovciach, zomrel 25.9.1975 vo Zvolene. Pochovaný je v Prievidzi. Patril k sľubným talentom svojej generácie. K tomu pristupovali jeho zaujímavé životné osudy, ktoré mu boli zásobnicou poznania a skúseností. So svojím otcom, polopismárom a sezónnym robotníkom nestálej povahy, pochodil celé územie republiky. Po absolvovaní reálky v Nymburku začal študovať prírodovedeckú fakultu, potom architektúru a pozemné staviteľstvo. Medzitým kreslil a prispieval do rozličných časopisov (Kopřivy, Kvítko, Trn, Tramp, Právo lidu, Lidové noviny, atď.). Tieto záľuby a zážitky z cesty na Balkáne rozhodli, že sa napokon zapísal na profesúru kreslenia (1932-37), kde bol žiakom Blažíčka, Boudu a i. Pôsobil na stredných školách v Nitre a od roku 1939 v Prievidzi.
Fedorova kresba je rýchla, rozprávačská, s nábehom k improvizovanej reportáži. Obdobné vlastnosti má i jeho farebný prejav, jeho rukopis je svižný, vo voľných, smelých pohyboch. Fedora má záľubu v pôsobivom farebnom a svetelnom efekte, ktorý uplatňuje vo figurálnych obrazoch, ale aj v zátišiach. Jeho motivická a technická škola je rozmanitá – portréty, figurálne námety (zbojnícke výjavy), krajiny, zátišia. Maľuje olejom, temperou, akvarelom, pastelom, hojne kreslí a z času na čas siaha i ku grafickým technikám. Z obdobia predmníchovskej republiky je cenný Fedorov grafický súbor Poznejte svou vlast (1932), kde si satirickou formou všíma sociálne a politické neduhy vtedajšej našej spoločnosti.
K Fedorovým skúsenostiam mladosti pristúpili zážitky zo Slovenského národného povstania, na ktorom sa aktívne zúčastnil, a väznenie v koncentračných táboroch Nemecka. Súbor kresieb odtiaľ podáva svedectvo o utrpení v týchto popraviskách pokroku. Fedora bol protikladnou osobnosťou. Svoj talent, ktorým inklinuje predovšetkým ku grafike, ilustrácii a k satirickej kresbe, neuplatnil v tej miere, akej by bol schopný. Istotne, boli tu priaznivé pomery a prebíjanie sa v mladosti, potom zase zraňujúca skúsenosť cez posledné mesiace fašistického režimu. Nemožno obchádzať ani dosah učiteľských povinností, ktoré odčerpávali veľa maliarových síl. Jednako hlavnou príčinou – aspoň pre začiatočné obdobie – bola Fedorova zaujímavá roztrieštenosť a tvorivá úchytkovosť, čím jeho práce kolísali v doriešenosti a kvalite. Veľmi známe sú aj jeho práce zo zahraničných ciest. V roku 1973 mu bol udelený titul Zaslužilý umelec.