Koloman Sokol - Bedári

(1902 – 2003)

Koloman Sokol sa narodil v roku 1902, zomrel roku 2003. Považovali ho za extrémistu a búrliváka; o jeho programe voči spoločnosti sa tvrdilo, že je v priamom protiklade k súčasným ideálom umeleckej slobody. Aj mladá literárna a umelecká generácia, ktorá prežívala politické a spoločenské problémy prítomnosti rovnako ako on, hodnotila Sokola často s rozpačitosťou, ako jedinečného tvorcu v našom umení, ako autora, ktorého vývin nesúvisí s výtvarným vývinom našich národov. Pri porovnávaní s maľbou, ktorá sa inšpirovala najmä folklórnymi motívmi vyznieva Sokolova nekompromisná a obsahovo jednoznačná spoločenská kritika drasticky a ojedinele. Artistné tendencie a všeobecný odpor proti literárnosti nemohli Sokolovu programovú tendenčnosť ani zľahčiť, ani stlmiť... Slovenská verejnosť bola preto silou Sokolovho výrazu ohromená a prekvapená. A ani súčasná kritika nemala voči nemu jednotné stanovisko, hoci čoskoro v ňom rozpoznala talent nevšednej intenzity". Malo by sa aj pripomenúť, že Sokol od roku 1925 prakticky až do skončenia druhej svetovej vojny trvalo nežil na Slovensku. Po epizóde v Mallého súkromnej škole (1924--1925) ho prijali na Akadémii výtvarných umení v Prahe, do grafickej školy Maxa Švabinského. Postupne prešiel ateliérmi Loukotu, Šimonovho asistenta Rambouska a napokon grafickou špeciálkou Šimona, ktorú absolvoval roku 1931. V rámci čestného roku štúdia odišiel roku 1932 na štipendijný pobyt do Paríža, ktorý si predĺžil až do záveru roku 1933, aby sa po návrate usadil v Prahe. V máji roku 1937 odišiel do Mexika, kde pedagogicky pôsobil na Škole knižných umení v Mexiko City až do jesene 1942, kedy s manželkou presídlil do USA. Domov, na Slovensko sa Sokol vrátil až v októbri roku 1946. Z literatúry: Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997.