Ján Koniarek - Zranený

Ján Koniarek sa narodil 30. 1. 1878 vo Voderadoch pri Trnave. Otec bol učiteľom a organistom. Strednú školu a gymnázium začal navštevovať v Trnave, neskôr prestúpil na umelecko-priemyselnú školu do Budapešti (1894 - 1897). Po krátkom pobyte v Ríme sa vrátil do Budapešti, kde pokračoval v štúdiách (1898 - 1900) na akadémii u známeho profesora Alojza Štróbla, rodáka z Liptovského Hrádku. Sochárske štúdiá zavŕšil na akadémii v Mníchove (1901 - 1904). Tu nadviazal kontakty so Srbmi, ktoré neskôr vyústili v jeho pôsobenie v Srbsku. Najprv bol profesorom kreslenia v Čakove a neskôr pôsobil ako pedagóg na výtvarnej akadémii v Belehrade. Počas svojho jedenásťročného pobytu v Srbsku sa začlenil do tamojšieho života, vystavoval a za svoje pôsobenie získal významné ocenenia. V r. 1912 bojoval za oslobodenie Srbska spod tureckej nadvlády v srbsko-tureckej vojne. Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval priamo na front, kde bol ranený, omrzli mu nohy a museli mu amputovať niektoré prsty. Po vojne sa vrátil na Slovensko, žil doma vo Voderadoch a napriek viacerým pozvaniam z Belehradu zostal vo svojom rodisku. V r. 1924 sa odsťahoval do Trnavy, kde žil až do smrti. Tu vytvoril i väčšinu svojich prác. V r. 1941 sa stal docentom modelovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a vzápätí dostal za celoživotné dielo štátnu cenu. Zomrel 4. 5. 1952 v Trnave, kde je aj pochovaný.