Ján Koniarek - Zranený

Jarná aukcia výtvarného umenia a starožitností - nedeľa 03.04.2011

Číslo položky: 22177
Koniec aukcie: 01.04.2011 12:00:00
Vyvolávacia cena kus: Ukáž cenu
Vydražené za: Ukáž cenu
Popis:
  • Poradové číslo: 219
  • Rok: 1920
  • Technika: bronz
  • Rozmery: v - 30 cm
  • Značenie: dole
  • Odhadovaná cena: Ukáž cenu
  • Vydražené za: Ukáž cenu

K predkladanému dielu nie je doložená jeho edícia a poradové číslo odliatku.
Tvorivá cesta Jána Koniarka je napriek prekážkam, cez ktoré prechodil, v každom smere priekopnícka a významná. Poprevratové Slovensko sa ocitlo na sochárskom poli bez tradície, bez autorov a bez škôl. Koniarek bol povolaný kliesniť cestu rozvoja našej plastiky v nových pomeroch. Tak sa vlastne v jeho diele od dvadsiatych rokov začína črtať profil a novodobá tradícia slovenskej plastiky, čoskoro potom obohatená novými talentami a generáciami o ďalšie základné vlastnosti a zvláštnosti.( Pozn. J.K. )

Zákazník: Dátum a čas: Cena:

Autorove diela:

Smútok

Vyvolávacia cena: 990 €

Ján Koniarek
Zobraziť signatúry

Ján Koniarek sa narodil 30. 1. 1878 vo Voderadoch pri Trnave. Otec bol učiteľom a organistom. Strednú školu a gymnázium začal navštevovať v Trnave, neskôr prestúpil na umelecko-priemyselnú školu do Budapešti (1894 - 1897). Po krátkom pobyte v Ríme sa vrátil do Budapešti, kde pokračoval v štúdiách (1898 - 1900) na akadémii u známeho profesora Alojza Štróbla, rodáka z Liptovského Hrádku. Sochárske štúdiá zavŕšil na akadémii v Mníchove (1901 - 1904). Tu nadviazal kontakty so Srbmi, ktoré neskôr vyústili v jeho pôsobenie v Srbsku. Najprv bol profesorom kreslenia v Čakove a neskôr pôsobil ako pedagóg na výtvarnej akadémii v Belehrade. Počas svojho jedenásťročného pobytu v Srbsku sa začlenil do tamojšieho života, vystavoval a za svoje pôsobenie získal významné ocenenia. V r. 1912 bojoval za oslobodenie Srbska spod tureckej nadvlády v srbsko-tureckej vojne. Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval priamo na front, kde bol ranený, omrzli mu nohy a museli mu amputovať niektoré prsty. Po vojne sa vrátil na Slovensko, žil doma vo Voderadoch a napriek viacerým pozvaniam z Belehradu zostal vo svojom rodisku. V r. 1924 sa odsťahoval do Trnavy, kde žil až do smrti. Tu vytvoril i väčšinu svojich prác. V r. 1941 sa stal docentom modelovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a vzápätí dostal za celoživotné dielo štátnu cenu. Zomrel 4. 5. 1952 v Trnave, kde je aj pochovaný.