Jozef Kostka - Dievča

Jarná aukcia výtvarného umenia a starožitností - nedeľa 03.04.2011

Číslo položky: 22161
Koniec aukcie: 01.04.2011 12:00:00
Vyvolávacia cena kus: Ukáž cenu
Vydražené za: Ukáž cenu
Popis:
  • Poradové číslo: 215
  • Rok: 50-te roky
  • Technika: bronz
  • Rozmery: v - 20,5 cm
  • Značenie: vzadu
  • Odhadovaná cena: Ukáž cenu
  • Vydražené za: Ukáž cenu

K predkladanému dielu nie je doložená jeho edícia , datovanie a poradové číslo odliatku.
Jozef Kostka už v detstve našiel priaznivé podmienky pre rozvoj svojho talentu. Keramická dielňa jeho strýca, ľudového umelca Ferdiša Kostku, poskytla mu príležitosť osvojiť si modelovanie v hline a získať v ňom hravú spontánnosť a istotu. Kostka potom študoval na brnenskej Škole umeleckých remesiel a od roku 1932 na pražskej Umeleckopriemyselnej škole u profesora Karla Dvořáka. Pobyt na škole des Beaux Arts v Paríži pomohol dovŕšiť kryštalizačný proces, ktorým sa potomok habánskych džbankárov stal priekopníkom modernej slovenskej plastiky. Kostka je prvý slovenský sochár, ktorý pestoval voľnú plastickú úvahu a kompozíciu – bez vonkajších objednávok, súťaží a pod. Malo to predovšetkým kladné následky, lebo konečne sa dostal k svojmu právu tvorivý proces a zástoj samotného umelca. ( Pozn. J. K. )

Zákazník: Dátum a čas: Cena:

Autorove diela:

Zamyslená

Vyvolávacia cena: 1 900 €

Jozef Kostka
Zobraziť signatúry

(1912-1997)
Dátum narodenia: 29.1.1912
Miesto narodenia: Stupava

Jozef Kostka sa narodil 29. 1. 1912 v Stupave, zomrel roku 1997. Je to známy slovenský sochár. Bol profesorom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Je potomkom známeho rodu slovenských džbankárov, následník svojho strýka - Ferdiša Kostku. Vyštudoval na UPŠ v Prahe u prof. Dvořáka Karola. Absolvoval študijné cesty do Drážďan, Viedne a Paríža, kde strávil jeden rok na École des Beaux Arts. V rokoch 1937-1938 pôsobil v Prahe v niekoľkých sochárskych dielňach, potom tvoril doma v Mariánke. Od roku 1940 žil v Bratislave, v roku 1943 získal docentúru na VŠT. Viedol tam ústav modelovania. Podnety k tvorbe často čerpal z antických predlôh a neskôr aj z barokových diel.