Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Bertalan Pór - Z parížskej kaviarne
Zimná aukcia výtvarného umenia a starožitností - nedeľa 28.11.2010
| Číslo položky: | 20597 |
| Koniec aukcie: | 26.11.2010 12:00:00 |
| Vyvolávacia cena kus: | Ukáž cenu |
| Vydražené za: | Ukáž cenu |
Popis:
- Poradové číslo: 258
- Technika: lavírovaná kresba
- Rozmery: 18 x 27 cm
- Značenie: vpravo dole
- Odhadovaná cena: Ukáž cenu
- Vydražené za: Ukáž cenu
NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ CENY DIL AUTORA NA AUKCIÁCH :
16 647 EUR . Na brehu potoka. Olej na plátne. 64 x 80 cm. Budapešť 2005
13 872 EUR - Západ slnka na brehu rieky. Olej na plátne. 46 x 42 cm. Budapešť 2004
12 716 EUR - Krajina s topoľmi a mladíkom. Olej na plátne. 46 x 58, 5 cm. Budapešť 2008
| Zákazník: | Dátum a čas: | Cena: |
Bertalan Pór

(1880 - 1964)
Dátum narodenia: 4.11.1880
Miesto narodenia: Babina
Bertalan Pór sa narodil 4. 11. 1880 v Babinej, zomrel 29. 8. 1964 v Budapešti. V 1903 sa rodina presťahovala do Budapešti, kde študoval na učilišti pre výtvarných pedagógov (prof. Gyulay), potom v Mníchove ( prof. von Hackl, Hollósy), v 1901-3 na Académie Julien v Paríži (prof. Laurens). Po návrate pôsobil v slobodnom povolaní najmä ako portrétista. V čase Maďarskej republiky rád člen Umeleckého direktória za výtvarné umenie. V 1919-38 žil na Sliači, 1938-48 v Paríži, v druhej svetovej vojne sa zapojil do francúzskeho hnutia odporu, od 1948 profesor na výtvarnej akadémii v Budapešti. Začal maľovať v duchu stredoeurópskeho akademizmu, umelecký zlom nastal v jeho parížskom období, kedy pochopil modernú problematiku farby, svetla, tvarovej štylizácie a obrazovej plochy. V 1910 sa stal členom avantgardnej skupiny OSMA (Nyolcak) a jedným z iniciátorov výtvarnej moderny v Uhorsku. Prijímal podnety z expresionizmu, kubizmu, postkubistického klasicizmu a surrealizmu. Základnú os jeho diela tvoria portréty, ktoré boli nielen zdrojom jeho existencie, ale predovšetkým médiom štýlových výbojov. V 1949 a 1951 laureát Kossuthovej ceny, 1950 nositeľ Munkácsyho ceny, 1955 zaslúžilý umelec. Samostatne vystavoval v Budapešti (1911, 1953, 1957, 1966), Paríži (1931, 1948), Bratislave (1934), Prahe (1959).
