102 · Ľudovít Križan – Kriváň

Zdieľať

Ako bude vyzerať u mňa?Zobraziť dielo na vlastnej stene AR

Aukcia JESENNÁ AUKCIA VÝTVARNÉHO UMENIA DARTE sobota 3.10.2026 o 15.00 hod. · DARTE GALLERY, Nižný Hrušov

Po živej aukcii

Výsledok aukcie Nevydražené

Cena v predaji: 2 770 €

Zdroj: výsledková listina živej aukcie.

Zobrazenia položky	257

Popis diela

Technika: olej na plátne
Rozmery: 65 x 84,5 cm, s rámom: 82 x 103 cm
Značenie: vpravo dole

Tatranská krajina poskytovala slovenským maliarom 20. storočia nielen atraktívny prírodný motív, ale aj priestor na vyjadrenie monumentality a charakteru domácej krajiny. V diele Kriváň sústreďuje Ľudovít Križan kompozíciu na jednu z najvýraznejších tatranských dominánt, ktorej charakteristická silueta prirodzene organizuje celý obrazový priestor.

Autor nepracuje iba s opisom horského masívu. Dôležitý je vzťah jednotlivých krajinných plánov, kontrast pevnej hmoty hory s otvoreným priestorom oblohy a atmosférické zjednotenie celku. Kriváň sa tak stáva nielen konkrétnym miestom, ale aj základným kompozičným znakom obrazu.

Rozmer plátna umožňuje Križanovi zachovať pocit priestorovej šírky a monumentality prírodného motívu. Dielo predstavuje tradične koncipovanú, maliarsky sústredenú tatranskú krajinu, v ktorej sa topograficky rozpoznateľný motív spája s dôrazom na náladu a celkovú obrazovú harmóniu.

Máte otázku?

Online asistent pomáha s registráciou, prihadzovaním, aukčnými podmienkami a vyhľadaním diela.

Online asistent

Máte podobné dielo autora Ľudovít Križan?

Ak vlastníte dielo tohto autora a zvažujete predaj, ponúknite nám ho na nezáväzné posúdenie.

Ponúknuť dielo

O autorovi: Ľudovít Križan

(1900 - 1979)

Ľudovít Križan sa narodil v roku 1900,zomrel roku 1979.Študoval na VŠMU v Budapešti ( 1916 – 1918 ) a potom súkromne u p. Rigeleho v Bratislave. Od roku 1918 žil v Komárne, kde navštevoval Harmosovú súkromnú školu. V rokoch 1924 – 1934 sa usadil v Žarnovici a od roku 1934 v Bratislave. Vychádzal zo štýlového zázemia komárňanského okruhu. Jeho expresionizmus inklinuje k štýlu Plachého, Procházku či Nedeckého. Známe sú jeho diela z roku 1933 Bez chleba, Bez otca v štýle secesného expresionizmu. V neskoršom období prešiel na krajinárstvo a figurálny ľudový žáner., zaraďujúc sa takto medzi nacionalistickým Benkom a panteistickým Gwerkom.

Okrem silnej sociálnej periódy prvej polovici 30. rokov sa venoval najmä krajinárstvu. Po štýlovej stránke bol dôsledným pokračovateľom Benkovho panteistického krajinárstva. Najmä po príchode do Bratislavy prešiel ku romanticko-rozprávkovému videniu horskej krajiny, pričom siluety kopcov nadľahčoval a expresívne nadsadzoval. Z literatúry: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. Bratislava 1960.