81 · Štefan Roskoványi – V prístave

• Technika: olej na plátne
• Rozmery: 70,5 x 80,5 cm, s rámom: 88 x 98 cm
• Značenie: vpravo dole

Akademické školenie v portréte u Ladislava Čemického a v krajine a figurálnej kompozícii u Jána Želibského dalo Roskoványimu pevný remeselný základ, na ktorom si vybudoval to, čím je v slovenskej maľbe rozpoznateľný – koloristické myslenie, kde je nositeľom výrazu farba, nie kresba ani téma. Literatúra pri ňom hovorí o koloristickom hedonizme a o jasnej červeno-oranžovej škále vyvažovanej zelenými a modrými komplementmi, ktorú uplatňoval naprieč všetkými žánrami, od košickej mestskej krajiny cez žánrové a figurálne výjavy až po abstraktné variácie. Toto plátno s natesno zoskupenými rybárskymi loďami pred kulisou južného mestečka a štíhlou zvonicou stojí mimo najčastejšie opisovaných okruhov jeho tvorby, no práve preto je zaujímavé: ukazuje jeho farebnú metódu v prostredí, kde intenzitu svetla a sýtosť tónu ponúka sám námet, takže sa maliarove sklony nemusia nijako tlmiť.

Prímorská téma sa v dostupných biografických prehľadoch ani v galerijných a aukčných súpisoch jeho diel neobjavuje – doložená je zatiaľ len aukčným materiálom, vrátane druhého jeho výjavu od mora datovaného rokom 1995. Ide teda o menej častú polohu, ktorá dopĺňa obraz autora známeho predovšetkým mestskými a krajinárskymi motívmi. Zodpovedá to aj tomu, ako jeho prácu opisujú zdroje: maľoval námety, ktoré sám zažil, a k motívom sa opakovane vracal, pretože mu šlo o atmosféru okamihu, nie o topografickú vernosť. Pre zberateľa je podstatné, že tu nejde o cestovnú štúdiu, ale o plne rozvinutú viacplánovú kompozíciu v strednom formáte, aký používal pre svoje mestské a žánrové výjavy – v rovnakom rozvrhu, akým riešil napríklad jarmočné scény z polovice deväťdesiatych rokov. Autor je laureátom Ceny Martina Benku, od konca sedemdesiatych rokov pravidelne vystavoval doma aj v zahraničí (Istanbul, Paríž, Taliansko) a je zastúpený vo viacerých verejných zbierkach vrátane Slovenskej národnej galérie, Východoslovenskej galérie a Šarišskej galérie v Prešove.

Obraz drží pohromade napätie medzi mäkkými oblými objemami plavidiel a zvislou sieťou sťažňov a lanovia, ktorá prechádza celou výškou plátna a bráni hmotám zliať sa do jedinej masy. Farba je použitá konštrukčne, nie opisne: teplý oranžovo-cinóbrový akord zástavby naráža na chladnú tyrkysovú hladinu a hĺbku vytvára tam, kde ju maliar zámerne nerieši perspektívou. Rukopis je široký a pastózny, farba kladená v plochách jedným ťahom, pričom kresba prichádza až nad ňou – tmavými obrysovými ťahmi do ešte vlhkej vrstvy, ktoré tvar uzavrú a dajú mu rytmus. Svetlo ostáva rovnomerné, bez šerosvitných efektov, takže celú váhu výrazu nesie farebný kontrast.