Július Szabó - Autoportrét

LETNÁ AUKCIA VÝTVARNÉHO UMENIA DARTE - 7.6.2020 o 15.oo hod

Číslo položky: 110918
Koniec aukcie:07.06.2020 15:00:00
Vydražené za: nevydražené
Cena v predaji: 6 900 €
Mám záujem o dielo
Popis:
  • Poradové číslo: 17
  • Technika: olej na doske
  • Rozmery: 60 x 90 cm
  • Značenie: vpravo dole

Dielo „Autoportrét“ je sujetovo príznačným dielom Júliusa Szabóa. Autoportrét je totiž často „vkladaný“ do inak protichodných motívov jeho neskorších diel. Szabóove východiská boli teda podobné o čosi skoršej tvorbe Weinera a Reichentála, jeho nových kolegov a umeleckých tútorov z bratislavského Kunstvereinu a Masarykovej akadémie. Najmä rok 1937 bol pre Szabóa prelomový. Dostal štipendium a odcestoval do Paríža, videl výstavu van Gogha, dôverne spoznal dielo Cézanna, Gauguina, Rousseaua. Paríž nerozjasnil len maliarovu paletu. Dravý, optimistický vitalizmus, pritakávanie prostým krásam života ovládlo i duchovné vyznenie jeho maľby. Možno preto sú najvýraznejším dokladom vtedajších maliarových úsilí autoportréty (Autoportrét v kuchyni, 1936; Vlastná podobizeň s rozhalenkou, 1935; Autoportrét, 1936). Ak sa, podľa Karola Vaculíka, názor tejto generácie budoval na "skutočnostnom" protiklade k formalistickej, výrazovo účinnej maliarskej poetike zakladateľov našej moderny, potom maľba lučeneckého Júliusa Szabóa, akoby v tichej polemike s týmto tvrdením, oba tieto protiklady harmonizuje. Maliarsky samouk, ktorému v jeho zložitom zápase o dosiahnutie štatútu slobodného umelca v začiatkoch občas pomáhali len miestni maliari Gyurkovits a Gerö, bol v mnoho príznačnou umeleckou osobnosťou, osudovo poznamenanou bezvýchodiskovým situovaním na pomedzí národných kultúr: „... Július Szabó sa cez surrealistické okuliare pozeral na svet, aj na seba samého. Často svoj portrét vkladal do obrazov. V niektorých ho návštevníci nájdu ihneď, v iných sa s nimi hrá na „schovávačku...“. Szabó sa tak stal typickým predstaviteľom senzuálneho "stredného prúdu" expresionizmu, ktorý sa v stredoerópskych centrách presadzoval frontálne už od začiatku dvadsiatych rokov v podobe sociálneho umenia či novej vecnosti. U nás sa stal príznačným o čosi neskôr, pričom jeho vyvrcholenie a zároveň uzavretie je spojené najmä s maliarstvom tzv. konzervatívneho krídla Generácie 1909. Umelecký profil Szabóvej časti generácie sa utváral v okruhu tradičnejšieho školenia českých a sčasti maďarských škôl... Sú to zväčša umelci, ktorí sa uplatňovali v praxi dačo včasnejšie, a ktorí zväčša budovali svoj názor na zásadách romantizujúceho realizmu alebo impresívneho chápania, prípadne s vedomým uplatňovaním lyrizujúcich polôh". Vaculík sem radí okrem Júliusa Szabóa predovšetkým Čemického. Držiac sa logiky Vaculíkovej historickej konštrukcie by sme k tomuto výpočtu však mohli celkom oprávnene pridať aj Millyho, Studeného, najmä však Lörincza a s istou licenciou i Bednára...( Zdroj internet - JA ).
Dielo bolo prezentované na viacerých autorských výstavách u nás i v Maďarsku.

Zákazník: Dátum a čas:Cena:
Július Szabó
Zobraziť signatúry

Július Szabó je významný predstaviteľ maliarskej a grafickej moderny Slovenska.
Narodil 8. 6. 1907 v Budapešti, zomrel 25. 5. 1972 v Prahe. Základy maliarstva získal u Františka Gyurkovitsa v Lucenci. 1932-33 súkromné kurzy pozlacovania, návrhárstva plagátov a písmomaliarstva v Martine a Prahe. 1937-38 študoval v Paríži na Académie Julien. 1936-38 študijné cesty v Rakúsku, Švajciarsku, Švédsku, Francúzsku. 1939-42 výtvarník v slobodnom povolaní v Lucenci, 1942-44 návrhár v továrni na výrobu hraciek v Šahách, 1947-48 v Nových Zámkoch. Člen Madarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spolocnosti. Po 1945 sa okrem malby rovnocenne venoval aj grafike. Szabóove východiská boli teda podobné o čosi skoršej tvorbe Weinera a Reichentála. Dravý, optimistický vitalizmus, pritakávanie prostým krásam života ovládlo i duchovné vyznenie jeho umenia. V neskoršej tvorbe štyridsiatych rokov sa umelcova osihotenosť pretavila do existenciálnych umeleckých úvah, ktoré však neboli bezozvyšku uzavreté pred všedným životom: v podtextoch stále pretrváva pôvodná sociálna sentimentalita. Len Szabóova štylistika je vytríbenejšia. Čerpá z monumentality lapidárneho tvaru, ktorý dodáva prostému figurálnemu žánru nadčasové značenie. Z literatúry: Kubicková, K.: Július Szabó. Bratislava 1972; Kubicková, K.: Július Szabó, zaslúžilý umelec (1907-1972). Výtvarný život, 17, 1972, c. 6, s. 20-26; Kubicková, K.: Július Szabó - Malba 1930-1945. Zápas I. Kat. výst. Lucenec, Novohradská galéria 1982.