70 · Mikuláš Galanda – Traja zbojníci

• Technika: olej na plátne
• Rozmery: 65,2 x 57,5 cm, s rámom: 86 x 72,5 cm
• Značenie: vľavo dole

Predložené dielo patrí k výraznému okruhu Galandovej tvorby zo začiatku 30. rokov 20. storočia, keď sa autor opakovane vracal k motívom zbojníkov, pastierov a horských postáv. Práve v tomto období sa jeho maliarsky prejav ustálil do charakteristickej podoby založenej na výraznej redukcii tvaru, monumentalizácii ľudskej figúry a citlivej práci s veľkými farebnými plochami.

Kompozíciu tvoria tri sediace mužské postavy, ktoré Galanda nevníma ako individuálne portréty, ale ako typy – nositeľov predstavy sily, samostatnosti a spätosti s horským prostredím. Figúry sú tesne zomknuté do jedného kompozičného celku. Ich telá sa navzájom prekrývajú, gestá rúk a diagonálne vedená palica prepájajú jednotlivé časti obrazu a vytvárajú vnútorný rytmus celej skupiny. Napriek zdanlivej statickosti kompozícia nepôsobí nehybne; napätie vzniká práve medzi pokojom sediacich postáv a dynamikou farebných a tvarových vzťahov.

Pre Galandu je typická výrazná redukcia ľudskej anatómie. Tvár nie je detailne modelovaná, ale premieňa sa na jednoduchý znak. Klobúky sú budované ako veľké tmavé plochy, ktoré výrazne určujú siluetu figúr. Ruky sú zjednodušené, mäkké a rytmicky modelované, pričom ich tvar je podriadený celkovému výtvarnému účinku. Autor tak vedome opúšťa popisnosť a sústreďuje sa na podstatu figúry, jej gesto, hmotnosť a vzťah k okolitému priestoru.

Farebná skladba diela je založená na tlmených zemitých tónoch. Okrové, hnedé a svetlé plochy odevov kontrastujú s tmavozelenými a modrozelenými partiami, pričom výrazné čierne klobúky fungujú ako pevné kompozičné akcenty. Svetlé tóny tvárí a rúk vystupujú z tmavších častí obrazu a prirodzene vedú pozornosť diváka k ľudským gestám. Farebnosť je obmedzená, no mimoriadne účinná; jednotlivé tóny vytvárajú presne organizovanú obrazovú štruktúru.

Maliarsky povrch je budovaný citlivo a miestami úsporne. Farba necháva čitateľnú štruktúru plátna, čo obrazu dodáva živý a prirodzený povrch. Galanda využíva charakter podkladu a stopu štetca ako integrálnu súčasť výsledného výrazu. V niektorých partiách je farba nanesená transparentnejšie, inde hutnejšie, čím vzniká jemná modulácia povrchu a farebnej hmoty.

Motív zbojníkov má v Galandovej tvorbe osobitné postavenie. Autor sa k nemu v prvej polovici 30. rokov opakovane vracal v kresbe aj maľbe a vytvoril viacero variantov s rozdielnym počtom postáv, usporiadaním figúr i farebným riešením. Zbojník v jeho podaní nie je folklórnou ilustráciou ani dramatickou historickou postavou. Galanda ho premieňa na archetyp – na všeobecný obraz človeka spätého s krajinou a tradíciou.

Práve v tom spočíva moderný charakter jeho tvorby. Galanda vychádza z domáceho prostredia, ale ľudový motív zbavuje opisnosti a pretvára ho prostredníctvom modernistickej skratky. Výsledkom nie je záznam konkrétnej situácie, ale výtvarne koncentrovaná predstava človeka a jeho miesta v krajine. Tento princíp sa objavuje aj v ďalších významných okruhoch jeho tvorby – pri matkách, ženách, pastieroch či dedinských postavách – a patrí k základným znakom jeho umeleckého programu.

V predloženom diele je mimoriadne pôsobivá kompaktnosť trojfigurálnej skupiny. Postavy vypĺňajú takmer celú obrazovú plochu a svojou mierkou získavajú monumentálny charakter. Krajina v pozadí je redukovaná na niekoľko farebných pásov a jednoduchých tvarov. Nepracuje s klasickou perspektívou, ale stáva sa plnohodnotnou súčasťou plošnej obrazovej skladby. Figúry a prostredie sú tak spojené do jednotného rytmického systému.

Dielo reprezentuje jednu z najcharakteristickejších tém Galandovej medzivojnovej tvorby a zároveň obdobie, v ktorom jeho výtvarný jazyk dospieva k mimoriadnej čistote a koncentrovanosti. Spája monumentálnu skratku, cit pre rytmus, tlmenú farebnosť a osobitú transformáciu ľudskej postavy. Motív Zbojníkov patrí k témam, na ktorých sa veľmi presvedčivo ukazuje Galandova schopnosť pretaviť tradičný námet do moderného, univerzálne pôsobiaceho výtvarného znaku.

Proveniencia podľa informácií súčasného majiteľa: Dielo pochádzalo zo zbierky pani Smrekovej, blízkej priateľky Márie Galandovej, manželky Mikuláša Galandu. Koncom 90. rokov bolo nadobudnuté prostredníctvom obchodníka s umením Ctibora Michalovského a odvtedy sa nachádza v súkromnej zbierke na Slovensku.