66 · Mária Medvecká – Slovenská Madona

• Technika: olej na plátne
• Rozmery: 35 x 24 cm, s rámom: 53,5 x 42 cm
• Značenie: vpravo dole

Medveckej meno je v domácom maliarstve zrastené s Oravou – s dedinskou figúrou, portrétom horských ľudí a krajinou, ktorú sledovala celý život. Tu však siaha po sakrálnom námete: polopostava matky s dieťaťom je vystavaná na starom ikonovom type, ktorý v katolíckom prostredí zľudovel v stovkách kópií. V jej prevažne svetskom repertoári ide o neobvyklú, komornú a zjavne osobnejšiu polohu, v ktorej sa meria s predlohou, akú si nevymyslela, ale zdedila. Maliarske školenie získala v rokoch 1942 – 1945 na bratislavskej technike u Mallého a Schurmanna, po vojne pokračovala na viedenskej akadémii u Robina Christiana Andersena a krátko aj v Prahe; práve tieto roky jej sprostredkovali kontakt s európskou modernou, ešte pred obratom k socialistickému realizmu, ktorý od konca štyridsiatych rokov určil jej oficiálnu tvorbu, priniesol jej titul národnej umelkyne a napokon aj stálu expozíciu v rodnom kraji. Duchovná téma do tohto programu nepatrila a v aukčných ani zbierkových prehľadoch sa u nej dohľadáva len ťažko – dielo tak sprístupňuje vrstvu jej práce, ktorú zberateľ pozná oveľa menej než oravské žatvy, interiéry a portréty. Predlohu pritom nekopíruje: ponecháva si z nej len oporné znaky – korunku dieťaťa, zlaté nimby a anjelský atribút s nástrojmi umučenia – a všetko ostatné prekladá do voľnej modernej maľby s vlastným rukopisom. Nosnou kvalitou je materiál: hustá pasta popretkávaná vrypmi a šrafúrou vrytou do vlhkej farby dáva ploche charakter zvetranej tabuľovej maľby – patinu, ktorú námet potrebuje, si obraz vytvára sám, maliarsky. Farebnosť drží na zemitých červeniach a okroch proti sivobielemu škvrnitému podkladu, so žltou ako jediným zdrojom svetla, modelácia je potlačená na plošnú skratku. Napätie medzi prísne frontálnou archaickou schémou a celkom uvoľneným rukopisom napokon rozhoduje o charaktere diela.