110 · Vincent Hložník – Žltý kôň

• Rok: 1986
• Technika: olej na plátne
• Rozmery: 80 x 150 cm, s rámom: 83 x 153,5 cm
• Značenie: vľavo hore

Neskorá Hložníkova maľba vyrastá z rovnakého etického zdroja ako jeho vojnové grafické cykly, jej jazyk je však celkom iný: namiesto tmavej kresbovej skratky nastupuje veľká farebná plocha a telo zdeformované vnútorným pocitom. Do tejto vrstvy tvorby – expresívnej figurácie sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov, ktorú odborná literatúra spája s filozofickou úvahou o ľudskej existencii a s autorovým apokalyptickým okruhom – patrí aj toto rozmerné plátno z druhej polovice osemdesiatych rokov. Námet je pre túto polohu príznačný: stret človeka a zvieraťa, klbko padajúcich tiel prepletené so svetlou zvieracou hlavou a s figúrou, ktorá sa ešte vzpína nad tmavou masou. Po nútenom odchode z vysokoškolskej katedry na začiatku normalizácie pracoval autor mimo oficiálnych štruktúr a práve v maľbe tohto typu doviedol svoju celoživotnú tému utrpenia a zápasu dobra so zlom do najvypätejšej podoby.

Dielo vzniklo v čase, keď mal za sebou súbornú výstavu v pražskej Národnej galérii, reinštalovanú v Slovenskej národnej galérii, a krátko pred prezentáciou Z Apokalypsy v Gottwaldove – teda v období, keď jeho apokalyptická obraznosť dostávala galerijné zhodnotenie a autor ju zároveň rozvíjal v maľbe. Z rovnakého času je známa aj komornejšia apokalyptická kompozícia, ktorá patrí medzi jeho najvyššie hodnotené neskoré maľby na slovenskom trhu; k dvojici človeka a zvieraťa, ktorú ohlásila už jeho kompozícia dravcov a ľudí z osemdesiatych rokov, sa vracal až do deväťdesiatych rokov. Pre zberateľa je podstatná aj mierka a nosič: neskoré maľby, ktoré prechádzajú aukciami, sú prevažne na kartóne a v menších rozmeroch, kým tu ide o plátno v širokom panoramatickom formáte, ktoré autorovi umožnilo rozvinúť figurálny dej ako súvislý pás.

Maliarska sila diela stojí na konflikte dvoch vrstiev: ploché, takmer plagátovo cítené polia zelene, ružovej a čiernej sa správajú ako abstraktná kulisa, do ktorej sú vsadené modelované, hmotné telá. Farba je odpútaná od skutočnosti – doplnkový pár zelenej a ružovej drží obraz v trvalom napätí a ostré oranžové akcenty fungujú ako rytmické údery, ktoré vedú oko pozdĺž celej šírky. Rukopis je široký, uvoľnený a priznaný, obrysy sú kreslené priamo štetcom a miestami zostávajú otvorené, takže tvary pôsobia rozpohybovane a nedokončene v zmysle výrazu, nie remesla.