75 · Jan Hála – Važtianka v kroji

• Rok: 1947
• Technika: olej na plátne
• Rozmery: 64,5 x 84 cm, s rámom: 88 x 107,5 cm
• Značenie: vpravo dole

Sviatočne vystrojená dedinská žena sa zastavila uprostred otvorenej pažite pod tatranským hrebeňom, v rukách drží modlitebnú knižku s bielou vreckovkou – tichý výjav z cesty do kostola, aký Hála v podtatranskom Važci maľoval celé desaťročia. Od roku 1923 tu žil natrvalo a mladá žena zo svojej obce sa mu už od konca dvadsiatych rokov stala ústredným, stále obmieňaným typom: nie portrétom konkrétnej osoby v presnom zmysle, ale ani čistou fikciou, skôr idealizovaným obrazom miestneho ľudu a jeho sviatočnej podoby.

Figúra v profile je vsadená do vysokého horizontu tak, že jej silueta prekrýva panorámu štítov a stáva sa pevnou osou celej plochy. Maliar tu rozohráva dve polohy jedného rukopisu: krajina je nanesená riedko a plynulo, v okrových, ružovkastých a chladných modrých tónoch rozptýleného horského svetla, kým sviatočný odev rozvíja do hustej, pastóznej mozaiky krátkych ťahov. Výšivky, pruhy a tkané vzory nie sú kreslené, ale skladané zo samostatných zásahov červenej, ultramarínovej, zelenej a bielej, ktoré zblízka pôsobia takmer nepredmetne a z odstupu sa spájajú do presvedčivej hmoty látky. Najsilnejšie svetlo nesie belosť plátna rukávov, modelovaná hrubým impastom – práve tento kontrast mäkko maľovanej diaľky a takmer reliéfne budovanej textílie drží postavu vpredu napriek rozľahlosti pozadia.

Dielo patrí do zrelej polohy, ktorú si autor ustálil po požiari Važca v roku 1931. Keď drevená dedina zhorela, prestal byť zaznamenávateľom a začal maľovať skôr z pamäti, s vedomým zámerom osláviť kraj, ktorý sa menil pred jeho očami; práve túto dvojitosť plátno z druhej polovice štyridsiatych rokov ukazuje veľmi zreteľne – v diaľke sa už belejú murované domy obnovenej obce, zatiaľ čo hlavná postava zostáva nositeľkou nedotknutej tradície. Oproti komornejším hlavám a poprsiam, ktoré tvoria najpočetnejšiu časť tohto okruhu, je tu typ rozvinutý do celej postavy v krajine, teda do náročnejšej formy, akú autor volil pre svoje hlavné žánrové plátna – rovnakého roku sú aj V žatve či o niečo skoršie Deti, práce, ktoré patria k jeho najvyššie hodnoteným. Dielo je navyše reprodukované v obrazovej prílohe monografie A. T. R. Bartkovej, venovanej autorovým olejomaľbám zo súkromných zbierok.