157 · Gejza Kieselbach – Tetrov

• Technika: olej na plátne
• Rozmery: 60 x 80 cm, s rámom: 69,5 x 89 cm
• Značenie: vpravo dole

Divoký hlucháň zachytený v okamihu tokania - s otvoreným zobákom a rozprestretým vejárom chvosta - stojí na kraji horského lesa, odkiaľ sa otvára pohľad na zasnežené štíty vysokohorského pásma. Motív lesnej zveri v jej prirodzenom prostredí patrí k jadru Kieselbachovej celoživotnej tvorby: autor, sám vášnivý poľovník a člen košického poľovníckeho spolku, sa po štúdiách u mníchovského špecialistu na zvieraciu maľbu takmer výhradne venoval zobrazovaniu zvierat a ich pohybu v krajine.

Kompozícia stavia na kontraste medzi tmavou siluetou vtáka a presvetleným lesným pozadím - protisvetlo mení kmene stromov na teplé zlatisté pásy, zatiaľ čo vzdialené štíty v pozadí ostávajú v chladných, modrastých tónoch. Kieselbachov rukopis, budovaný z krátkych, razantných ťahov štetca, nemodeluje objemy opisnou kresbou, ale farebnými škvrnami poukladanými do hustého šrafovania, ktorým dokázal vystihnúť najmä pohyb a gesto zvieraťa. Zdvihnuté chvostové perie a otvorený zobák dodávajú vtákovi dynamiku jediného vypätého momentu, aký je pre autorove zvieracie štúdie príznačný.

Kieselbach sa remeslu učil v Mníchove u Heinricha von Zügela a v priebehu tridsiatych rokov si na tomto základe vypracoval osobitý štýl, stavaný na plenérovom svetle a impresionisticky poňatej farebnosti. Motív tokajúceho tetrova sa v jeho tvorbe objavuje opakovane - známa je aj komornejšia verzia z roku 1937 - čo svedčí o obľúbenosti tejto témy v jeho poľovníckom aj maliarskom svete. Predkladaný obraz patrí k rozmernejším a kompozične rozvinutejším riešeniam tejto témy, keďže postavu vtáka dopĺňa aj hlbší výhľad do vysokohorskej krajiny, ktorý motívu dáva širší krajinársky rámec.