Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Martin Šafarik

Zobraziť signatúry
Dátum narodenia: 14. februára 1983
Miesto narodenia: Bratislava
Martin Šafárik (1983) sa narodil 14. februára 1983 v Bratislave. V rokoch 1997 – 2002 študoval operný spev na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, pričom účinkoval aj s Lúčnicou a v Schlosstheater vo Viedni. V rokoch 2003 – 2009 absolvoval štúdium na Teologickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a súčasne sa v rokoch 2003 – 2012 súkromne výtvarne vzdelával u akademického maliara Pavla Potočka. V roku 2010 bol vysvätený za kňaza.
Vo výtvarnej tvorbe sa profiloval predovšetkým ako autor duchovne a kresťansky orientovanej maľby. Jeho maliarsky jazyk je založený na redukcii tvaru, symbole, metafore a výraznej práci so svetlom. Charakteristickými témami jeho tvorby sú pútnik, kríž, brána, svetlo a krajina chápaná ako priestor duchovného alebo existenciálneho prechodu. Spolok výtvarníkov Slovenska jeho prejav charakterizuje ako emotívny a úsporný, s využívaním abstrahovaných tvarov, striedmej farebnosti, lazúr a vrstvených štruktúr.
Od roku 2013 pravidelne vystavuje na Slovensku aj v zahraničí. Jeho práce boli prezentované okrem Bratislavy a Prahy aj v New Yorku, Kanade, Luxemburgu, Ríme, Viedni, Madride či Innsbrucku. V roku 2019 mal v Ríme výstavu Vďaka otče, v roku 2020 predstavil spolu s Mariánom Polonským projekt Brány života v Prahe a vo Viedni.
Významným momentom jeho kariéry bolo získanie Ceny Martina Benku za rok 2020, ktorú udeľuje Rada Fondu výtvarných umení. V roku 2022 sa zúčastnil aj XXIV. ročníka Premio Internazionale d’Arte San Crispino v Taliansku; jeho autorský web túto účasť priamo dokumentuje.
Pre tvoje konkrétne dielo Porta coeli V, 2025 je veľmi podstatný ešte novší kontext. V roku 2025 predstavil spolu s akademickým sochárom Mariánom Polonským v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave výstavu Homage Bergogliovi, pripravenú pri príležitosti Jubilejného roka Nádeje. Ústredným symbolom výstavy bola práve brána ako miesto prechodu medzi tmou a svetlom, pochybnosťou a nádejou, človekom a Bohom. Výstava následne pokračovala v SNM – Múzeu Červený Kameň.
A toto je podľa mňa pre aukciu veľmi dobré, pretože Porta coeli V nevysvetľujeme dodatočne našou interpretáciou. Máme priamo doložené, že motív brány bol v roku vzniku obrazu jedným z centrálnych tém autorovej tvorby a bol prezentovaný aj v inštitucionálnom prostredí Slovenského národného múzea. Autor sám pri výstave vysvetľoval bránu ako priestor stretnutia človeka s Bohom, tmy so svetlom a pochybnosti s nádejou.