Katarína Blažová-Tekeľová

Dátum narodenia: Prešov

monumentalistka, maliarka, kresliarka, textilná výtvarníčka
Katarína Tekeľová Blažová patrí k výrazným osobnostiam slovenskej umeleckej scény, ktoré vstúpili do verejného priestoru na začiatku 70. rokov 20. storočia. Jej tvorba je príznačná prepojením textilného umenia s maľbou, pričom v oboch médiách dokazuje schopnosť transformovať osobné a existenciálne témy do monumentálnych, emocionálne nabitých abstraktne-expresívnych kompozícií.
V rokoch 1960–1964 študovala grafiku na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, po ktorej rok pôsobila ako prvá interná grafička v Československej televízii v Košiciach. Kľúčovým pre ňu bolo štúdium na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave (1965–1971). Po prípravke u prof. Dezidera Millyho prešla na oddelenie voľnej maľby a gobelínu k prof. Petrovi Matejkovi. Po ukončení štúdia sa Katarína Blažová-Tekeľová presťahovala do Košíc. Popri pedagogickom pôsobení na Strednej škole umeleckého priemyslu a Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach (1971–1978) sa od roku 1979 venovala realizácií diel do architektúry v technike sklomozaiky, vitráže, tkanej tapisérie a Art Protis. V 70. a 80. rokoch pracovala práve v technike netkaného textilu Art Protis, česko-slovenského patentu, ktorý spájal maliarske a grafické prvky s plasticitou. Do tejto techniky vniesla príznačnú sýtu farebnosť, energické kompozície kombinujúce vegetatívne a geometrické tvary a voľné abstraktné námety. Zásadným prelomom v jej kariére bola výhra v celoštátnej súťaži na oponu pre Štátne divadlo v Košiciach (1990). Ručne tkaná opona Fénix (1993–1994), realizovaná v MGM, ju vrátila k monumentálnej tapisérii. V rokoch 1994–1996 vytvorila v nadväznosti na túto skúsenosť rozsiahly cyklus jedenástich veľkorozmerných tapisérií a gobelínov so starogréckym názvom Moira (Osud / Údel).
Koncom 90. rokov sa Katarína Blažová-Tekeľová vrátila k maľbe, pričom postupne prešla od oleja k akrylu. Vo voľnej tvorbe nadväzuje na umelecké avantgardy (fauvizmus, expresionizmus, surrealizmus), pričom postmoderným spôsobom dokazuje, že abstrakcia môže byť emotívna, bytostne prenikavá až transcendentálna. Jej témy ostávajú zakotvené v archetypálnych odkazoch antickej mytológie. Využíva symboly ako vajce a kruh (zrod života), labyrint a špirála (životná cesta), či diamant, ktorý vníma ako mimoriadne významný symbol odolnosti ľudskej duše a duchovného rozvoja. Aktívna umelecká tvorba umelkzne predstavuje proces, v ktorom sa osobná skúsenosť premieňa na vizuálne poznanie. V maľbe i textilných formách skúma hranice medzi vnútorným prežívaním a obrazovou artikuláciou, pričom farba sa stáva médiom introspekcie aj komunikácie.

https://www.galerialm.sk/vystavy/archiv-vystav-2025/ka-te-blazova-transformacia/