Štefan Prukner - Phoenix

NOVOROČNÁ VIP AUKCIA UMENIA DARTE - 24.1.2021 o 15.oo hod.

Číslo položky: 115792
Koniec aukcie:05.02.2021 12:00:00
Vydražené za: Ukáž cenu
Popis:
  • Poradové číslo: 33
  • Technika: olej na kartóne
  • Rozmery: 70 x 97 cm
  • Značenie: vpravo hore
  • Odhadovaná cena: Ukáž cenu

Výtvarná tvorba bola pre Štefana Pruknera chlebom, krídlami i vášňou zároveň. Časť z nepreberného množstva prác, ktoré vytvoril (iba okolo desaťtisíc malieb) podľa zahraničných kritikov spĺňa dokonca parametre európskeho až svetového umenia. Prukner si vytvoril jedinečný autorský systém, z ktorého poznať jeho dychtivé úsilie o duchovnú nezávislosť. Majstrova prezentovaná kompozícia vyjadruje paradox života, v ktorom smiech zakrýva slzy, tápanie a nepokoj človeka. Autor voľbou vybraných výtvarných elementov rozvoľňuje svoju emocionálnu expresívnosť. Fascinujúce figúry sa vo svojej zosmiešňujúcej modifikácii odpútavajú od reality, aby získali rozmer alegorického emblému súčasnosti. Zámerný primitivizmus, farebná živelnosť a zdanlivo neujasnená traktácia obrazovej plochy zdôrazňujú absurditu scény.
NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL Š. PRUKNERA NA SLOVENSKÝCH AUKCIÁCH:
30 000 Sk - Erotický motív. Po 1997. Olej na lepenke. 34x24 cm.
28 000 Sk - Jar v Španej doline. Rok 1979. Olej na plátne. 76x84 cm.
22 000 Sk - Dedinská ulička. Okolo 1965. Olej na kartóne. 34x50 cm.

Zákazník: Dátum a čas:Cena:
Štefan Prukner
Zobraziť signatúry

(1931- 2011)
Dátum narodenia: 28.10.1931
Miesto narodenia: Stratená pri Rožňave

Docent, akademický maliar Štefan Prukner, vlastným menom Štefan Bartůšek sa narodil 28. októbra 1931 v Stratenej v oblasti Slovenského raja blízko Rožňavy. Príbeh jeho umeleckého nadšenia tak ako u mnohých výtvarníkov začal už v detstve. Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, ale aj v Braväcove a neskôr v Bujakove pri Brezne. V 30. rokoch sa jeho rodina vysporadúvala s biedou a následkami vojny pretrhávajúcimi rodinné zväzky. V rokoch 1951 – 1956 žil v Bratislave, kde absolvoval akademické štúdia na Vysokej škole výtvarných umení na oddelení krajinárskej maľby pod vedením profesorov Bedricha Hoffstädtera a Dezidera Millyho. Počínajúc rokom 1961 desať rokov pedagogicky pôsobil na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty dnešnej Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, na zriadení ktorej sa spolupodieľal. V roku 1967 sa stal docentom, no počas normalizácie bol nútený školu opustiť. Od roku 1971 tak pracoval v ústraní ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici. V tomto období „ticha“ však jeho tvorivá osobnosť nemlčala. Zhotovené práce kypeli vitalitou, divokosťou, odhodlaním, bizarnosťou i vypovedaním osobného roztrpčenia. Stali sa odporom voči ľudskej obmedzenosti a zaslepenosti. Výsledkom boli cykly diel s mnohovravnými pomenovaniami ako „Úteky“ alebo „Inkvizítori“. Pre Pruknera sa stalo výtvarníctvo nielen povolaním, ale aj mimoriadne napĺňajúcou, životodárnou záľubou, ktorá mu prinášala radosť, energiu, istotu a zmysel v období, keď bol vylúčený z verejného diania. V posledných rokoch 20. storočia sa umelec znovu dostal do povedomia verejnosti, keď zastával pozíciu dekana na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Zároveň na tejto škole pôsobil i ako vedúci ateliéru maľby. Tvorba majstra Pruknera sa uzavrela 24. mája 2011 v Banskej Bystrici vo veku nedožitých osemdesiatich rokov. Výtvarník získal in memoriam Cenu banskobystrického primátora a stála expozícia jeho diel bola umiestnená v hoteli Fuggerov dvor blízko Banskej Bystrice.
Štefan Prukner sa zameriaval na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu (ilustroval napríklad knihy „Cigánske piesne“ alebo „Nerušte moje kruhy“). Počas viac ako polstoročnej umeleckej kariéry zhotovil desiatky tisíc výtvarných prác. Jeho diela sa v súčasnosti nachádzajú v zbierkach po celom svete. Už počas umelcovho života boli prezentované na niekoľkých exhibíciách doma i za hranicami. Na výstave v Národnej galérii v Bukurešti si jeho tvorba vyslúžila mimoriadnu pochvalu kritikov a bola hodnotená ako prínos nielen pre národné, ale dokonca svetové výtvarníctvo.
V umeleckej tvorbe mu imponovalo mestské i vidiecke prostredie z regiónu Pohorelej, Podpoľania a Horehronia. Námetom viacerých jeho krajín a vedút sa stal hlavne charakteristický genius loci starých banských obcí. Filozofickú bohatosť a intelektuálnu zrelosť nabrala Pruknerova tvorba vďaka láske k literárnemu umeleckému textu, a to nielen v rovine konzumenta, ale aj tvorcu - básnika. Na plátnach diel taktiež skúmal komplikovanosť medziľudských vzťahov v spojitosti s aktuálnou kultúrou. Do značnej miery však inklinoval aj k štúdiu vývinu prapôvodných civilizácií, vďaka čomu rozpoznal korene starej kultúry šamanov. Na základe dosiahnutých poznatkov si vystaval individuálnu výtvarnú manieru bohatú na viacvrstvovú mytologickú symboliku, filozofické úvahy a osobné náhľady, ktorá bola pre neho symptomatickou. Pruknerove diela sú zároveň opozíciou voči minulému režimu, ktorý zamedzil plnému rozkvetu jeho tvorivých aktivít. Umením si tak kompenzoval niekdajšie krivdy a s o to väčšou vervou a slobodou sa oddával maliarskej palete. Z jeho obrazov sála vnútorná túžba po bezmedznej voľnosti, ktorú publikum nemôže necítiť. Dalo by sa povedať, je ňou priam vtiahnuté. Posledná štvrtina 20. storočia sa v tvorbe Štefana Pruknera prejavila primknutím k figuralistike s osobito chápanou ikonografiou, ktorú akcentuje aj maliarov expresívny umelecký ťah. Ten je výsledkom skutočnosti, že autor podobne ako jeho vrstovníci Galandovci nadviazal na hodnoty domáceho medzivojnového umenia a nezávisle na nátlaku socialistického realizmu pátral po prameňoch výtvarnosti v primitívnych civilizáciách. Impulzom sa mu stal aj svet vidieka a detských rokov. Na rozdiel od svojich slávnejších súčasníkov však nezotrvával na postuláte „pevných a prostých tvarov“. Priam sa vyžíval v takmer amorfnej hýrivosti zapríčinenej opovrhovaním pevnou osnovou tvaru. Farebnosť koncentroval do nervne pôsobiacej pastóznej škvrnitej štruktúry miestami usmerňovanej hrubou ohraničujúcou kontúrou. Splynutie figuralizmu a zľahka poňatej abstrakcie vyústilo do tenzie, ktorú treba vidieť. Jeho diela dokladajú, že umelec si zakladal na účinnosti kompozícií i výtvarnej formy.
Medzi najznámejšie Pruknerove práce sa radí napr. „Škola bláznovstiev“ (1978), či výtvarný cyklus „Šamanských piesní a tancov“, ktorý pramení v realite zobrazenia, avšak čiastkové obrazy sú výsledkom autorovej fantázie odhodlanej k odvážnym konštrukciám s asociačnými podtónmi. V týchto rušných surrealistických útržkoch, či mozaikách rôznych svetov sa prostredníctvom štruktúrovaných dynamických súznení spájajú umelcove rozpomienky, vízie i stopy dávnej výtvarnosti.
Tvorivá individualita Štefana Pruknera svojou osobitosťou presiahla hranice slovenského umenia. Jedinečnú povahu jeho práce determinovala životná autopsia, vrodené schopnosti a mentalita zaručujúce originálnosť autorského vyznania. Kvalita je hodnotou, ku ktorej je nutné prebojovať sa. Je výsledkom dlhodobého procesu a tým nadobúda hodnoty, na ktorých pevnosti možno stavať. Pruknerova tvorba obsahuje fragmenty doby i rozprávania so skrytou silou krásy, radosti a ľudskosti. Bol veľkým umelcom i filozofom. Napriek tomu maliarova výnimočná osobnosť stále nezískala miesto, ktoré jej v rade slovenských výtvarných umelcov právom patrí.