Villiam Ruttkay-Nedecký

1892 - 1967
Zobraziť signatúry

Dátum narodenia: 14.1.1892
Miesto narodenia: Príbovice

Viliam Ruttkay-Nedecký (J. Vilo) – syn Vojtecha Ruttkaya a Anny Duchajivej, sa narodil 14.1.1892 v Príbovciach, zomrel 14.1.1967 v Banskej Bystrici. Bol známym slovenským maliarom a dlhodobým pedagógom. Študoval na gymnáziu v Martine, v roku 1911-1914 na výtvarnej akadémii v Budapešti. Od roku 1927 najprv stredoškolský profesor kreslenia, potom slobodný umelec a napokon 1958-1967 riaditeľ Oblastnej galérie v Banskej Bystrici. Maľoval portréty, figurálne kompozície ďalej krajiny a zátišia. Člen umeleckej besedy slovenskej. Medzi najznámejšie jeho diela patria Kosec (1929), Zátišie (okolo 1935), Snímanie z kríža (okolo 1937), Starý mlyn (1941), Podobizeň Ivana Krasku (1952). Ruttkay je svojím vzdelaním a výtvarným náhľadom na rozmedzí obdobia pred a po prvej svetovej vojne. Začal študovať na budapeštianskej akadémii, ale po treťom ročníku musel narukovať; štúdia dokončil po vojne za zmenených spoločenských i umeleckých pomerov. Z Budapešti sa vrátil do rodného Turca a od roku 1927 žil až do smrti trvale v Banskej Bystrici. Ruttkayho maľbu charakterizuje prevahu sonórnych tónov a pádny, výrazný rukopis. Patrí k maliarom, ktorí nadväzujú na tradíciu šerosvitu. Rád používa okrem hnedej farby najmä odtiene červenohnedej a fialovej, ktoré príležitostne harmonizuje so sýtou zelenou. Na jeho tvorbu vplývalo dielo Rudnayho a jeho okruhu. Kladné výsledky dosiahol v žánrových portrétoch žobrákov, tulákov, Cigánov, kde vedel spájať zmysel pre sociálnu pravdivosť a až drsnosť videnia s romantizujúcim podtextom; v týchto podobizniach sa ozýva odkaz holandskej figurálnej maľby a potom jej pokračovanie v stredoeurópskej (najmä maďarskej) maľbe z konca XIX. a zo začiatku XX. storočia. Ruttkay sa nesústreďuje ani na bravúrnosť kresby a rukopisu, ani na efektnosť osvetlenia, ako to robí väčšina prívržencov tejto maliarskej koncepcie; jeho obrazy sú zemito prosté, niekedy až ponuré a len úsporne využívajú možnosť pôsobivejšieho farebného alebo svetelného kontrastu. V krajine spája Ruttkay tento svoj náhľad s princípmi impresionizmu. Vzniká tým škvrnová maľba tmavých tónov, v ktorej sa forma a kresba vecí často rozplýva v pološere „ruttkayovských“ farieb. Len v prípadoch, kde ide o krajinomaľbu dokumentárnej povahy, ako napr. pri mestských vedutách, používa maliar pevnejšiu kresebnú stavbu. Azda najpresvedčivejšia sa Ruttkayho maľba uplatňuje v zátišiach, ktoré sú preňho veľmi charakteristické. Dosahuje v nich kultivovanosť cítenia a svojbytnosť atmosféry; zátišia s ovocím sú modelované pevným ťahom štetca, bez opisnosti a rušivých detailov, s pôsobivým rozložením svetelných reflexov a vyjadrením priestoru v celkovom temnastom osvetlení. Ruttkayho najvlastnejším výrazovým prostriedkom je olej, ale maľuje i temperou. Zaujímavé sú jeho kresby tušom. Ide tu o maliara, ktorého rozhľadenosť a kultúra potenciálne sľubovali umelecké výsledky vysokej úrovne. V jeho osobnej povahe však nebola potrebná dávka priebojnej ambicióznosti a najmä po zhoršení zdravotného stavu javí sklony k zanechávaniu predsunutých tvorivých pozícií. Celkove je Ruttkayho tvorba málo známa. Niekoľko obrazov, ktoré sa vystriedali na niekdajších členských výstavách, nestačí charakterizovať kultúru a možnosti tohto umelca, u ktorého je popri maľovaní dôležité aj myslenie o otázkach zmyslu, kvality a etosu výtvarnej tvorby.

Autorove diela


Portrét chlapca