meno: heslo:
zabudnuté hesloRegistrácia

Menu

E-mail novinky

Zadajte email pre dostávanie noviniek Aukčného domu

Novinky

Konzultácie ponúkaných diel poskytujeme na tel. 0905 356 921.

Prijímame a vykupujeme kvalitné výtvarné diela – obrazy, kresby, plastiky, grafiky a starožitnosti do našich pravidelných aukcií. Informácie a poradenstvo : 0905 356 921

Anketa

počet hlasov:





HISTÓRIA UČITEĽSTVA V NIŽNOM HRUŠOVE

Po mnohých interpeláciach hrušovských „ žiakov “, resp. aj žijúcich kolegov pedagógov približujem výber z publikácie ..... „Obyčajný učiteľ učí. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Vynikajúci učiteľ demonštruje. Veľký učiteľ inšpiruje.“ Takto rozdelil učiteľov známy americký filozof, spisovateľ a pedagóg William Arthur Ward a podľa mňa – veľmi trefne. Všetci sme za svoj život zažili rôznych učiteľov a keď sa nad tým zamyslíme s odstupom času – boli naozaj rôzni. Pre mňa boli učitelia, ktorým som prešiel cez ruky, naozaj „Veľkí učitelia“. Aj keď to boli „iba“ dedinskí pedagogóvia, mali veľké srdce a pre nich učiteľské povolanie bolo naozaj nie povolaním - ale poslaním. Dobrý učiteľ musí mať rád deti, musí zabudnúť na vlastný život a obetovať sa, dať svojim žiakom všetko. Moji prví učitelia ma inšpirovali natoľko ( a tiež mojich dvoch starších bratov ), že už od detstva som mal jediný cieľ – stať sa tiež učiteľom. Vlastne som mal veľké šťastie, že sa mi v roku 1980 podarilo ukončiť vysokú školu – Pedagogickú fakultu a možnosť nastúpiť ako mladý učiteľ do mojej prvej školy vo Vranove. Asi nado mnou držala svoju ruku šťastena, pretože osud chcel, aby som sa o desať rokov neskôr - po Nežnej revolúcii , dostal učiť do svojej rodnej dediny. Tu som ako riaditeľ školy zrazu riadil mojich prvých učiteľov. S odstupom času som si uvedomil, že ak genézu uťiteľstva v tejto dedine nezosumarizujem v nejakej publikácii, asi to už neurobí nikto iný. A tak po mnohých rokoch pátrania po kronikách a rôznych historických záznamoch vznikla táto publikácia. Krstným otcom knihy bol môj priateľ Pavol Hammel, ktorý ju slávnostne pokrstil 18. marca v našej DARTE GALLERY. Pravdaže pridal aj malý koncert svojich piesni. Vyberám krátky historický výťah z pokrstenej publikácie... Genézu školstva v Nižnom Hrušove možno hodnoverne vydokladovať od roku 1758. No predpokladá sa, že tunajšie deti boli formou školskej výučby vzdelávané už skôr prostredníctvom dedinských kňazov vo farskej škole. Tento údaj je však podobne ako vo viacerých obciach Slovenska komplikované potvrdiť. Z uvedeného roku pochádza prvá písomná zmienka týkajúca sa školskej tematiky. Do obce bol pozvaný mladý učiteľ a kantor Karol Sigh, ktorý prišiel na podnet grófa Karola Barkoczyho – vranovského zemepána vlastniaceho majetky v Nižnom Hrušove. Takéto povolávanie do učiteľských služieb alebo úprava pracovných pomerov zo strany veľmožov, či udržiavateľov škôl korešpondovali ešte s dávnymi cechovými zvykmi feudalizmu. Dvadsaťsedemročný Sigh ovládal slovenčinu, maďarčinu a sčasti nemčinu. Popri pedagogickej činnosti sa aktívne venoval tradičným činnostiam učiteľov v tej dobe – spievaniu a organovaniu v kostole v zmysle tvrdenia: „Učiteľstvo je chlieb, ale kantorstvo je maslo.“ Žiaci boli vyučovaní v drevenej školskej budove s jednou triedou, kde mladý učiteľ taktiež býval. Podľa jeho záznamov bola stavba už vtedy na zrútenie, čo potvrdzuje domnienku o existencii školskej výučby v Nižnom Hrušove ešte pred polovicou 18. storočia. Od roku 1772 Karola Sigha na učiteľskom poste vystriedali Gabriel Zboray a po ňom Andrej Kvartek, ktorí slúžili ako farári aj v susednom Dlhom Klčove. Počas ich učiteľského pôsobenia sa do praxe dostávali vyššie spomínané reformy školstva vydané Máriou Teréziou a Jozefom II. Podľa nich mal každú školu oficiálne spravovať farár a školská dochádzka sa stala povinnou pre deti vo veku šesť až dvanásť rokov. Keďže bežnou praxou na dedinách bolo, že žiaci navštevovali školu iba dva až štyri roky, a to len v zime kvôli prácam na gazdovstve, či opatrovaniu mladších súrodencov, možno usudzovať, že povinná dochádzka nebola striktne dodržiavaná ani medzi poľnohospodársky zameranými Nižnohrušovčanmi. Učivo pozostávalo z čítania, písania, počítania a náboženstva ako predmetov, ktoré mali „vystačiť dedinským deťom“. Vyučovacím jazykom bola vo všeobecnosti slovenčina. Starostlivosť o samotnú školskú budovu a jej finančné zabezpečenie patrili zo zákona pod právomoc obce a patrónov z radov šľachty. Pre dedinských učiteľov a farárov bola v tomto čase typická snaha pripraviť žiakov prakticky na ich budúce povolanie, vychovať „užitočného občana pre štát“ a povzniesť sociálnu a kultúrnu úroveň jednoduchého obyvateľstva, aby sa mohlo stať plnoprávnou súčasťou spoločnosti. Línia učiteľov a zároveň kňazov pokračovala aj v nasledujúcich obdobiach, keď žiakov v Nižnom Hrušove od roku 1828 postupne vyučovali farári Juraj Somoszy, neskôr Ján Forgacz a po ňom kaplán Alexander Fodor. Obsah a kvalita vzdelávania farských škôl na dedinách bola zvyčajne limitovaná prostredím, stanoviskom obyvateľstva a osobnosťou učiteľa, či farára. Príkladom mimoriadnej individuality, ktorá svojimi schopnosťami posunula vývoj školstva v Nižnom Hrušove dopredu bol farár a učiteľ Jozef Marczinek. Vďaka jeho záslužnej činnosti zažívala tunajšia škola medzi rokmi 1875 – 1895 rozkvet. Tento pedagóg hneď v úvode pôsobenia nechal postaviť novú budovu katolíckej školy, ktorá pôvodnému účelu s viacerými úpravami slúžila takmer jedno storočie (do roku 1972). Stavbu tvorili štyri triedy a nachádzala sa v cípe ulíc Bikač – Kadlubec na mieste dnešného parkoviska nad gréckokatolíckym kostolom. V súčasnosti jej existenciu pripomína už len studňa. Z obdobia učiteľovania Jozefa Marczineka sa zachoval aj pochvalný dekrét Geyzovi Moscovitzovi, mimoriadne obľúbenému a váženému židovskému šľachticovi vlastniacemu pozemky v dedine, z vďaky za pomoc hrušovskej škole vo forme finančnej podpory. Od roku 1895 učil v obci farár Jozef Novák a po štyroch rokoch ho vystriedal farár Ján Matuscsák – obaja slúžiaci aj v Dlhom Klčove. Kantor, zároveň i učiteľ Holenkay na škole pedagogicky pôsobil od roku 1900 a po ňom kaplán fary pán Bélafi. Ten nastúpil v povestne známom roku 1907, v ktorom bol prijatý Apponyiho zákon s cieľom „posilniť maďarský národný charakter všetkých škôl v Uhorsku a pomadarčiť nemaďarské obyvateľstvo. ... v duchu a reči“. Prostriedkom na dosiahnutie tejto úlohy sa stalo nariadenie zaviesť maďarčinu ako vyučovací jazyk na všetkých ľudových školách. Učitelia však vo všeobecnosti usilovali naďalej o výuku v slovenčine. V roku 1912 bola v Nižnom Hrušove postavená nová budova školy, ktorú tvorili dve triedy. Dnes táto stavba plní funkciu ubytovne sestričiek pri rímskokatolíckom kostole, resp. je v nej Kláštor Božieho milosrdenstva. Od roku 1911 tu pôsobil ako učiteľ Jozef Lebenský a pedagógom druhej triedy sa stala Mária Matuščáková. Kvôli prebiehajúcim vojenským konfliktom bol však pán Lebenský povolaný k vojsku a učiteľkou sa namiesto neho stala Zlatica Gúzcová. Po roku však odišla a dedinskú školu potom do roku 1918 viedla iba samotná Mária Matuščáková. S ukončením 1. svetovej vojny na hrušovskú cirkevnú školu nastúpil kantor – učiteľ Anton Vaňo a ďalšou učiteľkou sa stala Elena Koziarska (vydatá Bartošová), ktorí tu pôsobili do 30. rokov 20. storočia. Táto dekáda sa v dejinách Československej republiky spája s kvantitatívnym nárastom počtu žiakov a škôl všetkých druhov a stupňov. Napríklad kým v 20. rokoch bolo na území krajiny 13 419 obecných škôl a 1 316 996 žiakov, v 30. rokoch sa ich počet zvýšil na 14 677 obecných škôl a 1 656 254 žiakov. Dôvodom tohto vzostupu bolo hlavne nariadenie z 1. septembra 1927, podľa ktorého sa šesťročná povinná školská dochádzka zvýšila na osemročnú. Podobná situácia nastala i v Nižnom Hrušove, kde už aj tak veľký počet školopovinných detí vzrástol natoľko, že od roku 1932 bolo nutné školu rozšíriť na trojtriednu. O dva roky k budove pristavali aj tretiu učebňu spolu s drevenými sociálnymi zariadeniami. V tejto podobe zotrvala stavba desaťročia. K zmenám došlo za úradu prvého oficiálneho riaditeľa hrušovskej školy - Jána Zavadského, ktorý nastúpil v roku 1931 a plnil tiež úlohu kantora. Dočasne v jeho kolektíve pôsobil učiteľ Ján Kožuško, ktorého vystriedala v roku 1932 Štefánia Miková. Po nej bol pedagogicky činným Gejza Bartoš, následne Ján Šbein a po ňom v školskom roku 1933/34 Viliam Knocik. V roku 1934 sa v rozširovaní učebných priestorov pokračovalo. Trojtriedna stavba bola zväčšená na štvortriednu a dočasne prišiel vypomôcť učiteľ Hucaľ a pedagogičky Valéria Albrechtová a Anna Štefanová z Hodonína, na ktorých miesta po stanovenom čase nastúpili učitelia Ján Hudý a Štefan Sčerbák. Po nich až do roku 1943 hrušovské deti v čase 2. svetovej vojny vzdelávali Jozef Krajči, Vojtech Vrábeľ a dočasná učiteľka Mária Imrichová, ktorú nahradila Anna Bartíková. V školskom roku 1944/45 vyučovací proces viedla aj Mária Marciniková. Zlom vo vývine výučby znamenalo nariadenie Slovenskej národnej rady zo 6. septembra 1944 o poštátnení školstva na Slovensku: „Na základe obežníka Povereníctva Slovenskej Národnej Rady pre školstvo a osvetu č. 3/45 zo dňa 10. marca 1945, číslo 788/45-prez. sú všetky školy meštianske, ľudové ako aj detské opatrovne štátne“. Vládny program, ktorého úlohou sa stala demokratizácia vzdelania a kultúry, a tým aj nový školský systém a nové osnovy sa teda dotkol i rímsko-katolíckej ľudovej školy v Nižnom Hrušove, keď bola súpisom hnuteľného a nehnuteľného majetku zoštátnená a premenovaná na Základnú školu. V tomto čase po odchode viacerých učiteľov na školu pridelili výpomocných pedagógov Juraja Šalapu a Jozefa Petroviča, ktorých zakrátko vymenili manželia Štefan a Oľga Sidorovi. Od roku 1946 nastúpili učitelia Jozef Tkáč, Mária Martonová a Katarína Matuščáková. V tomto čase v kaštieli v Rakovci vznikla štátna obvodová meštianska škola, do ktorej bolo v školskom roku 1946/47 pridelených 16 žiakov hrušovskej školy. Núdzu o učiteľov však zväčša nemala, o čom podávajú svedectvo nasledujúce riadky. V školskom roku 1948/49 začala vyučovať Mária Hujdičová, Jozefína Dudová, neskôr Magda Foltínová (vydatá Halkovičová) a v roku 1952 Vincent Kmec. Keďže doterajšieho riaditeľa Zavadského preložili do Poše, za nového riaditeľa bol menovaný Emil Rusiňák. Škola sa stala opäť trojtriednou, a tak nastúpil mladý učiteľ Ladislav Kolenič. Kvôli úmrtiu riaditeľa Rusiňáka ešte v januári 1954 vedenie školy prevzala jeho manželka Anna Rusiňáková a po jej preložení do Spišskej Belej Štefan Kočiš z Poľnohospodárskej školy v Čaklove. Pedagogický zbor postupne posilnili učitelia Ján Sopko, Juraj Maťaš, neskôr Michal Slivka, Ján Bodnár, Mária Horňáková (vydatá Babjaková), Ján Karol, Anna Čalfová, Anna Čumová (od 1958) a Magda Čapová (vydatá Kaňuchová). V nasledujúcich rokoch sa obsadenie učiteľských postov taktiež rýchlo menilo. V roku 1962 bol do riaditeľského úradu dosadený Tomáš Eštok, učiť začali pani Forgáčová, Ján Karol, Poníková, Ungradyová, neskôr pani Rošková, Jarošincová, Bérešová, slečna Kazimírová a pani Sopociová. O tri roky na to bol do čela školy vybratý Andrej Hreha a učiť začala Emília Hrehová s Martou Jarošovou. Výučba bola v tom čase dvojzmenná, keďže školu navštevovalo 202 žiakov. Kým v roku 1966 sa počet tried znížil na šesť, v ďalšom roku ich počet znova vzrástol a na škole začala pracovať učiteľka Kvetoslava Kovaľová, ktorú neskôr nahradila Marta Štefanovská. Okolo roku 1970 hrušovský učiteľský zbor obohatili Magda Kaňuchová, Mária Bakajsová, Emília Koščová, Marta Palíková, Angela Ivanková a Anna Ješková. V školskom roku 1972/73 bola do užívania odovzdaná nová budova terajšej Základnej školy. Tvorilo ju šesť tried, kabinet, zborovňa a riaditeľňa. V budove sa nachádzal aj učiteľský byt s kuchyňou, obývačkou, spálňou, kúpeľnou i sociálnym zariadením na poschodí. Prízemie pozostávalo z hosťovskej izby a kúpeľne s toaletou. Byt dostal do užívania riaditeľ Andrej Hreha s manželkou ( v tom čase pôsobil aj ako predseda MO KSČ ). V nasledujúcom roku sa na dlhší čas ustálil počet ročníkov školy na štyri, oddelení školskej družiny na dve až tri a stabilizoval sa aj počet učiteľov. K fungujúcemu pedagogickému osadenstvu pribudla len Viera Uhrinová ako vychovávateľka. K ďalším zmenám došlo až v školskom roku 1989/90, keď sa počet tried a oddelení školskej družiny zvýšil a rady učiteľov rozšírila Monika Krajňáková a Alena Gúrtllerová (vydatá Mitrušková) ako vychovávateľka. S príchodom novembra 1989 sa v nižnohrušovskom školstve udiali pomerne výrazné zmeny. Ministerstvom školstva boli vyhlásené konkurzy na všetky miesta riaditeľov škôl. Konkurzné komisie tvorili členovia učiteľských kolektívov. V tajnom hlasovaní bolo plných sedem hlasov odovzdaných učiteľovi Dr. Jaroslavovi Krajňákovi, ktorý získal aj hlas vtedajšieho riaditeľa Andreja Hrehu. Ten odišiel učiť do Michaloviec. Nastala nová demokratická doba aj v tunajšej škole a túto novú epochu činnosti v škole si môžeze prečítať v samostatnej kapitole so širokou fotoprezentáciou. Publikácia je prístupná v tunajšom múzeu Anny Lesznai. V roku 2003 som ako riaditeľ dal výpoveď zo školských služieb a spolu s manželkou sme odišli do podnikateľskej sféry... ( toto je aspoň malá orientačná informácia pre zainteresovaných pedagógov, resp. aj pre hrušovských žiakov ). Dr. Jaroslav Krajňák, PhD. - autor


Spustiť »

Anna Lesznai a jej Nižný Hrušov

Táto publikácia umožňuje nazrieť do života a diela umelkyne Anny Lesznaiovej najmä v súvislosti s jej pôsobením v Nižnom Hrušove. Približuje lásku a hlbokú úctu k výtvarnému umeniu, návrhárstvu umeleckopriemyselných predmetov, poézii i próze bezprostrednej a okúzľujúcej Anny Lesznaiovej (pôvodným menom Amálie Moscovitzovej), ale aj jej silný vzťah k Nižnému Hrušovu. Krst knihy sa uskutočnil na slávnostnom zhromaždení občanov obce i zahraničných hostí 8.7.2016 ( viď Fotogaléria ). Kniha na voľný predaj je prístupná v novozriadenom múzeu Anny Lesznai v DARTE GALLERY. ( Autor: Dr. Jaroslav Krajňák, PhD. )................................................................................................................................................ Vyberáme z obsahu: Rok 1885 je rokom, v ktorom sa narodilo viacero vynikajúcich osobností s dosahom na celosvetové, či stredoeurópske umelecké dianie. V tomto čase prvýkrát uzrel svetlo sveta popredný ruský maliar, sochár, priemyselný výtvarník a architekt Vladimír Tatlin, česká mecenáška umelcov Sidónia Nádherná, či uznávaný slovenský modernistický architekt Fridrich Weinwurm. Tento rok je zároveň časom, kedy prišla na svet Amália Moscovitzová, neskôr v umeleckých kruhoch známa ako Anna Lesznaiová, či medzi priateľmi nazývaná Máli. Amália sa narodila 2. januára 1885 do mimoriadne obľúbenej šľachtickej rodiny pôvodom zo Zemplínskej župy. Už jej starého otca lekára Móra Moscovitza miestna spoločnosť považovala za váženého človeka. Ten mal dokonca kontakty s Adrássyovcami vďaka ich tunajším pozemkom. Neskôr sa stal osobným lekárom tejto rodiny, za čo mu bol ministerským predsedom Gyulom Andrássym z vďačnosti v roku 1867 udelený šľachtický titul Zemplínsky. Čoskoro nato Moscovitzovci kúpili pozemky v Nižnom Hrušove, dedine obývanej zväčša roľníckymi rodinami a okolo roku 1872 sa usadili v barokovej kúrii postavenej Szirmayovcami počas panovania Márie Terézie. K budove patril aj rozľahlý park rozprestierajúci sa blízko Ondavy. Tu druhorodená Amália spolu so svojou rodinou – otcom Geyzom Moscovitz Zemplénim (1851 – 1913), matkou Hermínou Hatvany Deutschovou (1854 – 1924), starším bratom Ivánom, sesternicami a bratrancami trávili predovšetkým teplé mesiace od jari do začiatku jesene. V zime sa zas podľa šľachtických obyčajov sťahovali do Budapešti. Anna Lesznaiová vo svojom denníku píše: „V tomto čase, keď som bola malá sme prišli na dedinu. Pravidelne pršalo, v izbách sa kúrilo, a ja som sa radovala, že sa ešte máločo minulo z jari. Stoj čo stoj som chcela byť „dedinským dievčaťom“, len mestský človek má tak rád ten vidiecky život, ktorý každý rok zbadal, ako nejaký „cudzí raj“, ktorý odteraz bude jeho.“ Geyza Moscovitz pracoval ako právnik. Práve jeho zásluhou bolo hrušovské sídlo plne prístupné najdôležitejším umelcom, literátom a filozofom tých rokov. Oszkár Jászi spomína na Geyzu Moscovitza slovami: „Radoval sa, keď sa vnútri v dome stretávali ľudia z rozmanitých kútov a s odlišnými svetonázormi, a tam do polnoci debatovali o literárnych a politických otázkach.“ V „osvietenom“ prostredí si Amália nachádzala cestu k rôznym formám umenia a zmenila svoje meno na Anna Lesznai podľa neďalekej dediny Lesné (Leszna), ktorá patrila k majetkom rodiny. Udalosti, ktoré boli v jej živote najzásadnejšie sa udiali práve na tomto mieste. Hrušovská záhrada stelesňujúca všetko, čím bola stála na počiatku i konci jej bytia aj diela: „Čo som videla, robila, učila sa a dávala, to všetko ma obstúpi za lesnianskych dní. Sama by som nebola, nebyť mojej záhrady." (z básne Ajánlás a kertnek (Venované záhrade). Keď Anna Lesznaiová dosiahla vek sedemnásť rokov vydala sa za Károlya Garaya. Onedlho na to sa im narodil syn Károly, no už po roku ich krátke manželstvo skončilo rozvodom. Po rozpade vzťahu našla mladá Anna útechu v maľovaní. V rokoch 1904 – 1907 navštevovala školu kreslenia a výtvarné hodiny Sándora Bihariho, v Budapešti sa učila u Károlya Ferenczyho a Simona Hollósyho, v Paríži zas študovala v škole Luciena Simona. V tejto etape svojho života debutovala aj ako poetka. Vďaka bratrancovi Lajosovi Hatvanymu začala pravidelne publikovať v časopise Nyugat a dostala sa do prostredia intelektuálov, akými boli Margit Kaffková, Róbert Berény, či Béla Bartók. Jej prvá básnická zbierka Hazajáró versek (Bludné verše/Básne sa vracajú domov) vyšla v roku 1909 práve pod záštitou časopisu Nyugat. Popri literárnej tvorbe pracovala aj na dizajnoch pre umelecký priemysel a svoje návrhy realizovala už vo vlastnej manufaktúre. Jej dekorácie zdobili oblečenie, doplnky a povrch predmetov bežne používaných v domácnosti (vankúše, koberce, obrusy, tapety). Smerovanie tejto i celej jej životnej tvorby neprestajne určovala téma dediny, kaštieľa, prírody „toho kraja zelene pod klenbou neba“ a najmä záhrady, „z ktorej sa nádhera rodí“. V roku 1909 Anna Lesznaiová vstúpila do umeleckej skupiny Nyolcak (Osmička), ktorá vychádzala z expresionizmu Edvarda Muncha a fauvizmu. V tvorbe neváhala vyskúšať rozmanité formálne výdobytky moderného umenia. Vďaka tejto otvorenosti možno v jej pôsobivých prácach nájsť prvky secesného dekorativizmu, impresionistické, postimpresionistické i expresívne formy a znaky ďalších „izmov“ zo začiatku storočia. V roku 1912 vo svojom denníku uviedla: „Som v rozpakoch, že pri maľovaní neviem, čo chcem. Rada by som maľovala kubisticky... maľujem impresionisticky.“ Autorka využívala redukovanú i pestrú farebnosť presiaknutú vlastným vnútorným svetlom. Nevyhýbala sa abstrahovaniu s tvrdšími, hranatejšími tvarmi, čím dosiahla nápadnú intenzitu čistých foriem. Jej práce na druhej strane prekypujú aj ornamentálnosťou, popritom však nestrácajú ľahkosť výrazu. Kresba, ktorú bravúrne zvládala, bola kľúčovým prvkom jej tvorby. Funkcia kontúry je pri niektorých dielach rozhodujúca, čoho dôsledkom je výtvarne veľmi pôsobivá hravá lineárnosť, pri iných prácach líniu zas umelkyňa zámerne potlačila. Základ obrazov Anny Lesznaiovej spočíva v realite, ale maliarka jednotlivé diela často kompozične upravila a odľahčila. Tak zjavná spontánnosť a hravosť bola snáď výsledkom jej očarenia rozprávkou. Špeciálnu úlohu v jej prácach zohráva i symbolika a do veľkej miery je určujúcou naratívnosť. V prospech čitateľnosti sa autorka zriekla aj pravidiel perspektívy a priestorovosti. Lesznaiovej svojrázny výtvarný rukopis v snahe o moderný výraz dospel k originálnemu prednesu vo forme plošného, dekoratívneho kolorizmu. V roku 1911 Anna Lesznaiová začala svoju výstavnú činnosť na Nemzeti Szalone a iných podujatiach v Budapešti, Miskolci, Arade, Viedni, Paríži a Berlíne. V tejto nemeckej metropole sa prihlásila na Kunstgewerbeschule. Onedlho v roku 1913 vydala v spolupráci s firmou Rosenbaum z Viedne svoju prvú rozprávkovú knihu A kis pillangó utazása Lesznán és a szomszédos Túndér-országban (Cestovanie motýlika po Leszne a susednej Ríši víl). V tomto čase Anna Lesznaiová uzatvorila druhé manželstvo s Oszkárom Jászim. Z ich vzťahu vzišli traja synovia Ferenc, György a András, no prvorodený Ferenc onedlho zomrel. Krátko po narodení druhého dieťaťa bola Lesznaiová znova aktívna v kultúrnych kruhoch. Podieľala sa na konštituovaní Vasárnapi kör (Nedeľného krúžku), v ktorom sa diskutovalo o etike a filozofii, viedla výskum rozprávky a intenzívne sa venovala aj teórii tohto literárneho žánru. Výsledkom jej bádania je štúdia Babonás észrevételek a mese és a tragédia lélektanához (Poverčivé postrehy k psychológii rozprávky a tragédie). Táto téma ju zaujala natoľko, že vydala ďalšiu rozprávkovú knihu s názvom Mese a bútorokról és a kisfiúról (Rozprávka o nábytku a chlapčekovi) a publikovala i novú zbierku básní Édenkert (Rajská záhrada). Autorka zhotovila i prebal a ilustrácie zbierky, ktoré sú odborníkmi hodnotené ako typografická práca na veľmi vysokej kvalitatívnej úrovni. Veršami poetka upozornila na bezmedzné a posvätné spoločenstvo prírody a ľudskej bytosti. Anna Lesznaiová pracovala aj na Ľudovom komisariáte školstva, kde vytvorila osnovy pre umeleckú výchovu na základných a stredných školách. Zmena spoločenských podmienok po páde Republiky rád v roku 1919 bola príčinou jej emigrácie do Viedne. V týchto pohnutých časoch navyše Lesznaiovej manželstvo prežívalo krízu a výtvarníčka sa druhýkrát rozviedla. S Oszkárom Jászim však naďalej zostali dobrými priateľmi. Jej novým partnerom sa stal člen Vasárnapi Kör Tibor Gergely. Ten pracoval v grafickej oblasti a navrhol aj prebal Anninej novej básnickej zbierky Eltévedt litániák (Zatúlané litánie). Lesnzaiová sa stala členkou ďalšej umeleckej skupiny – Hagenbund a vo Viedni viedla aktívny spoločenský život, ktorý neutíchol ani po jej príchode do Nižného Hrušova. Rodinné sídlo sa opäť ako za čias milovaného otca stalo miestom stretávania umeleckej elity a inteligencie prvej polovice 20. storočia. Tu prehodnocovali smerovanie modernej spoločnosti, debatovali o aktuálnych kultúrnych otázkach a navzájom sa ovplyvňovali v názoroch na umenie. Nezvyčajne hybná výtvarná aktivita Anny Lesznaiovej sa prejavila v neprestajnom kreslení prírody. Autorka akoby zo strachu pred stratou spomienok túžila večne uchovať reminiscencie najmä na svoju záhradu. Tento pozemský raj, ktorý nazvala „obloženou misou“ bohato naplnenou plodmi jej poskytol mnohé podnety k náčrtom, ktoré neskôr obohatené o ľudovú ornamentiku použila ako motívy pre svoje výtvarné diela a výšivky. V textilných prácach Anny Lesznaiovej rozvinutých najmä v druhom desaťročí 20. storočia sa častou témou stáva strom života, ktorý bol pre ňu paralelou jej sveta. Tento motív však nezobrazila v bežne zaužívanej podobe, ale ako mystickú kyticu pozostávajúcu z kvetov, ovocných plodov, popínavých rozvilín a zdrevnatených úponkov. Rastliny aranžovala do vázy, kvetináča alebo do rohu hojnosti, ktoré niekedy umiestnila na kamenný podstavec. Koncom 20. rokov došlo vo výtvarnej tvorbe Anny Lesznaiovej k zmene zapríčinenej vysťahovaním sa do Viedne. Autorka venovala menšiu pozornosť umeleckopriemyselným návrhom a sústredila sa na vidiecku tematiku, ktorú si spolu s „hrušovským svetom“ niesla so sebou v mysli aj vo veľkomeste. Táto perióda jej činnosti je nazývaná aj tzv. brueghelovskou, či sedliackou fázou a charakterizuje ju Lesznaiovej vystupňovaná urputná snaha o zachovanie celého jej fyzického i duševného sveta pred zánikom vo forme náčrtov. Výsledkom bol nový osobitý druh kresieb pokrytých spleťou ľudských i zvieracích tiel, mytologickými, bizarnými postavami, predmetmi i nekonkrétnymi hnutiami autorkinej duše. Na týchto prácach okrem pohľadov do minulosti zachytila aj zmeny v spoločnosti s rýchlo napredujúcim technickým pokrokom (moderné dopravné prostriedky). V roku 1931 prišla Anna Lesznaiová do Budapešti a začala viesť umeleckopriemyselné návrhárstvo v Orbánovej škole úžitkového umenia Ateliér. Popritom naďalej vystavovala (Nemzeti Szalon, Ernst Múzeum, Műcsarnok) a publikovala. V spolupráci s Józsefom Attilom vydala a ilustrovala antológiu najkrajších básni o láske v maďarskej literatúre s názvom Virágos szerelem (Kvety lásky). Rok 1939 a nástup nacizmu mali ďalekosiahle následky aj na život Anny Lesznaiovej. Milovaný Nižný Hrušov musela znova opustiť, no teraz už natrvalo. Odišla spolu s partnerom Tiborom Gergelym a jej novým bydliskom, pretože len tak možno toto vzdialené, cudzie miesto nazvať, sa stal New York na druhej strane Atlantiku. Tu nadviazala na svoju doterajšiu umelecko-pedagogickú prax a viedla teoretické prednášky o maďarskom umení. Výtvarníctvu sa venovala aj prakticky pri príprave umeleckopriemyselných kurzov. Tieto sa stali tak obľúbenými, že v roku 1946 v New Yorku hrušovská výtvarníčka založila vlastnú umeleckú školu. Hoci sa Lesznaiovej v zámorí mimoriadne darilo, zrejme smútok za vlasťou ju podnietil k intenzívnejšiemu písaniu rodinného románu, ktorý sa považuje za skvost maďarskej literatúry. Čiastočne autobiografická práca vznikala desaťročia. Jej dej opisujúci spletité osudy dvoch rodín Lesznaiová zasadila do dediny Liszka na Horniakoch, ktorá predstavuje analógiu k Nižnému Hrušovu. Popritom autorka aj naďalej tvorila poéziu a vo výtvarnej oblasti predstavila nový typ výšivky. Hoci sa v rokoch 1965 a 1966 vrátila do Maďarska, Nižný Hrušov s jej milovaným kaštieľom a záhradou už nikdy nevidela. Vojna zapríčinila zánik záhrady a sídlo bolo prestavané na nepoznanie. Svojmu domovu však vzdala hold spomínaným románom Kezdetben volt a kert (Na počiatku bola záhrada), ktorý vyšiel v roku 1966 počas jej druhej návštevy Maďarska. Ešte v tom istom roku 2. októbra ďaleko od svojej domoviny v New Yorku Anna Lesznaiová zomrela. Jej ostatky však boli neskôr uložené na Kerepesi temető v Budapešti v hrobe jej brata. Lesznaiovej rešpekt k životu a nadšenie boli neotrasiteľné. Práve v týchto hodnotách našla svoj základ tvorivá potencia umelkyne. Charakter jej prác určovala individuálna životná skúsenosť, výtvarné schopnosti a autorské presvedčenie, ktoré boli garanciou neopakovateľnosti umeleckej tvorby. Lesznaiovej práce sú príkladom plynulého prestupovania výtvarného a úžitkové umenia. Inšpirujúc sa moderným názorom popiera hranice medzi umením a každodenným životom. Podobne ako naša zakladateľská výtvarná generácia na čele s Mallým, Benkom, Alexym, či Bazovským nadviazala na výdobytky avantgardných skupín zo začiatku 20. storočia. Na rozdiel od menovaných maliarov si však prerazila úplne inú cestu. Len v menšej miere tvorila diela s národnými témami a hoci čerpala z ľudového umenia, jej inšpirácia zostávala zväčša v rovine osobného zaujatia bez hlbšieho duchovného posolstva voči národu. Výsledkom symbiózy folklórnych a prírodných inšpirácii boli malebné práce stvárňujúce videnú realitu neobyčajnou formou s organickým zoskupením tvarov, vitálnou farebnosťou a zreteľným dekoratívnym chápaním plochy bez ohľadu na priestorovosť. Lesznaiovej dielo však nebolo kontinuálne na rovnakej úrovni. Prešlo niekoľkými vývojovými fázami podnietenými pôsobením vo viacerých európskych metropolách s ich špecifickou umeleckou klímou a s tým súvisiacou zmenou prostredia, ktorá nápadne ovplyvňovala vnútorný svet autorky. Ako sama uviedla: „začínam v zaostalej dedine Felvidéku, presnejšie v milom starom dome, nazývanom aj kaštieľ,...“. Jej smútok za vzdialeným hrušovským panstvom a čarovnou záhradou nikdy neoslabol. Svojou dušou s ním bola od počiatku neoddeliteľne zrastená nech bola vzdialenosť akákoľvek. „Chcela som ochrániť môj malý, krásny svet pred zánikom,...“. Dnes s odstupom času možno skonštatovať, že hoci je Lesznaiovej panstvo so záhradou nenávratne stratené, táto jej túžba sa stala napriek tomu skutočnosťou. Prostredníctvom svojich výtvarných a literárnych diel i úžitkových predmetov „zakonzervovala“ pre budúce generácie vlastný pozemský raj v Nižnom Hrušove a spolu s ním i časť svojho srdca.--------------------------------------------------------------- (pridal autor knihy Dr. Jaroslav Krajňák, PhD. 15.7.2016 )


Spustiť »

Druhý diel publikácie „ FALZIFIKÁTY NA SLOVENSKU II. “

Druhé pokračovanie publikácie „ FALZIFIKÁTY NA SLOVENSKU II. “ Kniha, ktorú autorsky spracoval Dr. Jaroslav Krajňák, PhD. ( súdny znalec na Pravosť umeleckých diel a starožitností ) je rozšírenou 350 stranovou odbornou publikáciou, ktorá obsahuje okrem teoretických postrehov z oblasti výroby, ponuky a predaja falzifikátov na Slovensku aj vyše 600 reprodukcií diel falzifikátov, ktoré sa snažili ich majitelia v posledných rokoch ponúknuť na predaj cez aukčnú spoločnosť DARTE. Unikátom sú odborné state o znaleckom postupe pri určovaní veku maľby formou deštruktívneho i nedeštruktívneho postupu - röntgenfluorescenčnou spektroskopiou, reflektografiou, mikroskopiou a chemickým rozborom vzoriek. Interesná je aj kapitola o dielach, ktoré majú vystavený aj znalecký posudok, ale znalec pri posudzovaní diela pochybil. Publikácia je prístupná našim klientom na nazretie a konfrontáciu v DARTE GALLERY v Nižnom Hrušove. Viac v KOMENTÁROCH.


Spustiť »

VYŠLA NOVÁ ODBORNÁ PUBLIKÁCIA O OBCHODE S UMENÍM V ANGLICKOM JAZYKU

JE UŽ OSTUPNÁ NOVÁ ODBORNÁ PUBLIKÁCIA V ANGLICKOM JAZYKU : „An Analytical View on Fine Arts Marketing“ ( resp. „Analytický pohľad na marketing obchodu s umením“ ). Krst knihy bude 18.1.2015 v DARTE GALLERY - na vernisáži výstavy „ Erotika v umení “ . Čo ma inšpirovalo na hlbší prieskum marketingu v biznise s umením? Určite tento slogan profesionála: „ Najväčším umením je dokázať umenie predať...“ ( Andy Warhol ) Keď vyšla pred rokom moja odborná publikácia „MARKETING AUKČNÝCH SPOLOČNOSTÍ S UMENÍM“, nevedel som, že zaujme okrem zberateľov a obchodníkov s umením aj odbornú verejnosť, ktorá sa zaoberá marketingom v biznise profesionálne. Publikácia sa dostala vďaka študentom pôsobiacich na zahraničných univerzitách aj do odborných kruhov v zahraničí a z viacerých mi prišli pochvalné uznania hlavne vo vzťahu k výsledkom výskumu marketingu v obchode s umením. Je pravdou, že vo svete nie je veľa podobných štúdií a samotné odvetvie marketingu v obchode s umením sa hlavne v postkomunistickej Európe rozbieha až v posledných rokoch. Enormný záujem o publikáciu prejavili okrem českých , maďarských a nemeckých vzdelávacích subjektov hlavne univerzity v Poľsku. Rozhodol som sa teda vydať výsledky môjho výskumu v rovnomennej publikácii v anglickom jazyku. Pravdaže na takéto rozhodnutie som už potreboval prizvať aj odborníka z marketingu v teoretickej oblasti, človeka s dlhoročnými skúsenosťami a hlavne profesionálne ovládajúceho odbornú anglickú terminológiu. Ideálnou osobou na spoluprácu bol práve prof.Ing.Dr. Róbert Štefko, Ph.D., ktorý sa oblasti marketingu venuje desiatky rokov a prednáša ho aj na zahraničných univerzitách. Súčasne dokázal do publikácie vniesť aj nové – túto tému obohacujúce myšlienky, na základe čoho vznikla nová odborná publikácia - Analytický pohľad na marketing obchodu s umením, resp. „ An Analytical View on Fine Arts Marketing “. Teší ma, že aj jej odborní posudzovatelia a recenzenti z oblasti marketingu - Prof.Sebastian Kot,Ph.D. , Prof.Ing.Jaroslav Kita.CSc. , Prof.Ing.Jiří Kern, CSc. , boli jej obsahom veľmi pozitívne prekvapení a doporučili jej vydanie v nadnárodnom rozsahu s dosahom pre všetky univerzity. Verím, že myšlienky a východiská uvedené v knihe pomôžu na zorientovanie sa v danej problematike hlavne študentom - a teda budúcim obchodníkom s umením. Publikácia je prístupná pod ISBN 978-83-64036-21-7 , resp. na zapožičanie aj v kancelárii DARTE. Po jej krste bude voľne prístupná aj na našom webe v priečinku VYDAVATEĽSKÁ ČINNOSŤ. ( Dr.Jaroslav Krajňák, PhD. )


Spustiť »

Vyšla odborná dokumentačná publikácia : F A L Z I F I K Á T Y na Slovensku

Vydavateľstvo DARTE s.r.o. vydalo dokumentačnú publikáciu „ Falzifikáty na Slovensku“ ( autor Dr. Jaroslav Krajňák, PhD. - súdny znalec na Pravosť umeleckých diel a starožitnosti ). Niekoľko jej výtlačkov je k dispozícii na nahliadnutie, resp. preštudovanie aj v kancelárii DARTE. Publikácia obsahuje bohatú foto galériu vyše 400 reprodukcii diel, ktoré boli našim znalcom za obdobie 1996 - 2013 klasifikované prinajmenšom ako „ podozrivé “ . ( Slávnostný krst knihy bol 14. 2. 2014 - na vernisáži výstavy Pavla Hammela. Paľo Hammel bol aj krstným otcom publikácie ). Pozn.: Short video z krstu knihy na You Tube: http://www.youtube.com/watch?v=SMYTcYKrItg&feature=c4-overview&list=UUJOZDE-Y7QWo1r0UZyzBHBw Špeciálnu kapitolu v publikácii majú falzifikáty, ktoré prešli legálnym predajom mimo DARTE a následne bola snaha o ich ďalší výhodný predaj cez aukciu DARTE . Zámerom knihy je jednoznačne spoločný záujem o ochranu našich klientov pri „ ďalších obchodných prešľapoch “ a vyselektovanie falzifikátorov aj ich spolupracovníkov z okruhu našich obchodných partnerov. Táto odborná publikácia bola vypracovaná hlavne pre potreby spoločnosti DARTE a jej najbližších spolupracovníkov a jej autor ju preto neposunul do predaja vo verejnej sieti. Krátku ukážku z knihy o vytvorení falzifikátov a ich následnom predaji u kolegov na aukciách približuje link : SPUSTIŤ. Zatiaľ je tu iba ukážka z knihy, kde je dielo zakúpené napr. v eBay za pár eur dosignované na známeho autora a následne boli ponúkané na predaj cez aukčný katalóg v rôznych aukciách iných subjektov.


Spustiť »

Publikácia: MARKETING AUKČNÝCH SPOLOČNOSTÍ S UMENÍM V SLOVENSKOM KONKURENČNOM PROSTREDÍ

Prečo odborná publikácia ? Priznám sa, že som viac obchodníkom s umením ako jeho zberateľom a v plnej miere rešpektujem známy výrok, že „ ... najväčším umením je obchod s umením “. Momentálny stav potvrdzuje, že významnejším hlbším výskumom, ako aj analýzou teórie a praxe marketingu aukčných spoločnosti aj celého obchodu s umením sa doteraz na Slovensku výskumne nezaoberala žiadna inštitúcia. Z toho vyplynul aj istý deficit v oblasti prístupnej domácej výskumnej odbornej literatúry, resp. výsledkov výskumov a odborných analýz. To bolo jednou z významných motivácií rozhodnutia Dr. Jaroslava Krajňáka, PhD. - autora publikácie, danú tému preskúmať a vo forme odbornej štúdie získané závery publikovať. Monografia s názvom " Marketing aukčných spoločnosti s umením v slovenskom konkurenčnom prostredí " sa vyznačuje analytickým pohľadom v oblasti teórie, analýzou v oblasti stavu riešenej problematiky, ako aj následnými empirickými poznatkami výskumu z vyše ich trojročnej štúdie a sumarizácie autorom. Bol zrealizovaný výskum vybraných marketingových prvkov z hľadiska ich vnímania a možných významných súvislostí, následne aj výskum miery využívania a vnímania vybraných oblastí marketingu v konkurenčnom prostredí obchodu s umením vo vzťahu k slovenskému trhu s umeleckými dielami. Výsledky výskumu sú v monografii vyhodnocované primeranými štatistickými metódami. Hlavným prínosom odbornej monografie pre prax je komplexná analýza stavu obchodu s umením na Slovensku, reálne podložené výsledky vzostupu záujmu a adekvátne aj tvorby cenovej politiky umeleckých diel, a výhody investovania do tejto komodity. Vzhľadom na konkurenčný boj medzi aukčnými spoločnosťami pomôže vo veľkej miere reálne sa zorientovať širokej zberateľskej obci v komplexnom obchode s umením na Slovensku, s poukázaním na kvalitu umeleckého diela a jeho adekvátnu trhovú cenu. Analýza niekoľkoročných výsledkov z dražieb umeleckých diel reálne poukázala aj na výber vhodnej investície do umenia, s pozitívnym ekonomickým efektom v rôznych časových intervaloch. Za prínos monografie pre rozvoj praxe a zvlášť pre marketingových manažérov aukčných spoločností obchodujúcimi s umeleckými dielami , považujem aj systém odporúčaní pre marketing aukčných spoločností v slovenských podmienkach. Je vytvorený na základe analyzovaných teoretických prístupov aj prezentovaného analytického pohľadu na stav riešenej problematiky predovšetkým v komparácii s výsledkami empirického výskumu. Prínosom pre rozvoj teórie v odbore marketingu v obchode s umením je na jednej strane modifikácia pôsobenia klasických 4P marketingového mixu pre oblasť umenia, ale aj vygenerovanie nového piateho nástroja „Passion“ ( vášeň ) , špecifického pre oblasť obchodu s umením. Teší ma teda potvrdenie predpokladaného piateho segmentu a definovanie špecifického marketingového mixu pre marketing umeleckých diel „5P“, a to: „Product“, „Price“, „Promotion“, „Place“ a „Passion“. Odborné výskumné preverenie jeho účinnosti a zmysluplnosti vykonaným výskumom na celom základnom výskumnom súbore reálnych klientov aukčnej spoločnosti Darte, odpovedá na často mi kladenú otázku:„ Prečo tento obchod prosperuje v každej dobe ? “ . Áno, skutočne je za tým aj zberateľská vášeň ( Passion ), známa aj ako „ momentálny chtíč “ , či niekedy bohužiaľ až chorobná zberateľská závislosť... Táto odborná publikácia, mapujúca komplexný reálny stav biznisu s umením na Slovensku , je momentálne pripravená na distribúciu záujemcom. Časť z výskumu je sprístupnená on-line v okienku >>Spustiť.( Objednávky knihy prijíma sekretariát DARTE ). Dr. Jaroslav Krajňák, PhD. - autor publikácie a konateľ spoločnosti DARTE .


Spustiť »

Publikácia : DARTE A MALIARI VÝCHODU

Vzhľadom na rýchly výpredaj knihy a značný ďalší dopyt zo strany našich klientov, sprístupnil autor publikáciu na čítanie v on-line podobe, ktorá je bezplatne prístupná všetkým zaregistrovaným klientom DARTE ( viď : Spustiť ). O prezentovanej knihe : ... 250 stránková publikácia obsahuje takmer 120 umelcov aj s ich biografiou a obrazovou prílohou vyše 280 diel od týchto autorov. Vybrané práce charakterizujú hlavne štýl a koloryt daného umelca, na základe čoho je dobrou pomôckou pri identifikácii aj nesignovaných diel východoslovenských maliarov. Všetky publikované diela výtvarníkov prešli trhovou ponukou v aukciách DARTE a majú aj odkaz na momentálne trhové cenové relácie týchto diel - čo je pre obchodníkov s umením veľmi dobrá informácia na reálnu orientáciu sa v tomto biznise . Krst publikácie bol 10.2. 2012.


Spustiť »

Publikácia : Päť rokov DARTE v obchode s umením na Slovensku.

Dr. Jaroslav Krajňák vydal v roku 2011 svoju prvú monografiu s názvom: „ Päť rokov DARTE v obchode s umením na Slovensku “. Ide o retrospektívnu sondu do života aukčnej spoločnosti DARTE od jej vzniku po rok 2010. Okrem iného publikácia ponúka aj sondu do základných otázok týkajúcich sa hodnotenia kvality diela.


Spustiť »

PRIPRAVUJEME MONOGRAFIU : DARTE A MALIARI SÚČASNÉHO UMENIA .

Po úspešnom ohlase i záujme o publikáciu " DARTE A MALIARI VÝCHODU " sme sa rozhodli pripraviť prvú monografiu maliarov súčasného umenia, ktorí sa v určitom zmysle stretli s našou aukčnou spoločnosťou. Na upresnenie - do súčasného umenia zaraďujeme tvorbu umelcov od roku 1970 ( žijúcich i nežijúcich ). Všetci záujemcovia o zaradenie ich profilu a tvorby do monografie musia kontaktovať autora publikácie Dr. Jaroslava Krajňáka, PhD. , ktorý im vysvetlí podmienky prezentácie súčasných maliarov v monografii.


Spustiť »


DRAŽTE DIELA V ONLINE AUKCII